Krivé nebankové zrkadlo

Peter Vavro

Väčšina občanov SR sa čuduje menšine svojich rodákov, ako mohli naletieť sľubom nelicencovaných spoločností, ktoré bez dozoru štátu mohli potenciálnym klientom sľúbiť modré výnosy z nebankového neba. Menšina sa zase čuduje väčšine, že nedokáže akceptovať ich požiadavku, aby im utratené peniaze odškodnil štát, teda aj tá väčšina spoluobčanov.

Tak väčšina, ako aj menšina občanov SR sa však pozabudla začudovať nad prehliadanou skutočnosťou: všetci chodia k volebným urnám pre pomyselné modré z politického neba. Nedbajú na nereálnosť sľubov o plnej zamestnanosti, dvojnásobne vyšších platoch, rovnakej životnej úrovni či bezplatného vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Nechceme platiť, tak podporíme ľavicové strany, ktoré apelujú na najlacnejšie (najnekvalitnejšie) verejné služby. Nie sme schopní odvádzať rovnaký pracovný výkon ako ostatní, tak podporíme bulvárnu stredopravicu, ktorá nám sľúbi (bez ohľadu na suverenitu súkromného sektora) pečené holuby stopercentného nárastu miezd. Nie sme ochotní čakať na štandardné (akokoľvek nízke) zúročovanie našich vkladov v bankách, a tak vložíme veľké peniaze do malých nebankových ústavov, ktoré kotúľajú naše mince, hádžu do nás paradajky, a odolávajú tlaku zhora. Väčšina občanov sa totiž správa podľa rovnakého modelu ako klienti nebankových inštitúcií. Spoliehame sa na štát (nebankové inštitúcie), že nám bude garantovať niečo, čo je v skutočnosti len a len v našich rukách. Hulvátska ignorancia tragédie starších klientov nebankových spoločností je nepriznaným pohľadom do krivého zrkadla väčšiny občanov SR. Tí totiž raz za štyri roky chodia k urnám preto, aby ich sprá...

Celý článok si môžete prečítať tu.