Mzdy rastú a s nimi aj „blbá“ nálada
Pridajte názor1. 3. 2002 - Nespokojnosť ľudí na Slovensku má reálny dôvod. Údaje o ekonomike sú optimistické, ale ľudia sú nespokojní preto, že len časť spoločnosti prežíva lepšie časy. „Zdrojom ‘blbej‘ nálady je frustrácia medzi tým, čo všetko je možné kúpiť v obchodoch a tým, čo si ľudia môžu naozaj kúpiť...
ILUSTRAČNÉ FOTO – TASR
BRATISLAVA – Už viac ako rok vzbudzujú štatistické údaje o ekonomickom vývoji na Slovensku optimizmus, možno s výnimkou nezamestnanosti. Prečo potom u ľudí stále prevláda negatívne vnímanie ekonomického vývoja a najmä vlastnej finančnej situácie? V porovnaní s náladami obyvateľstva pôsobia štatistické údaje ako z inej reality. Ekonómovia sa držia štatistiky, sociológovia a prieskumníci ich dopĺňajú.
V čom je zrada štatistiky?
Podľa štatistiky zarobili pracujúci vlani v priemere 12 370 korún, oproti roku 2000 teda platy vzrástli o 940 korún. Tento údaj je pravdivý, ale zradný zároveň. „Zákernosť spočíva v tom, že plat vlani rástol v skutočnosti len každému piatemu pracujúcemu,“ upozornil Martin Štulrajter, vedúci projektov pre spoločenské prieskumy z agentúry Dicio, ktorá sa na rozdiel od štatistikov spýtala na platy priamo ľudí. „Rast hrubej mesačnej mzdy sa netýkal všetkých ľudí rovnako. Viac ako polovica pracujúcich (53,8 percenta) nezaregistrovala žiadnu zmenu a u 11,7 percenta mzda poklesla. Nárast pocítilo len 22,2 percenta. Navyše, k nárastu došlo hlavne v skupine ľudí s nadpriemerným príjmom,“ doplnil Štulrajter.
Podobnú zradu môžu pociťovať ľudia aj pri štatistických údajoch o vývoji reálnej mzdy. Tá mala podľa Štatistického úradu vlani prvýkrát po niekoľkých rokoch stúpnuť o 0,6 percenta. Aj toto číslo však mohlo podľa Štulrajtera ľudí oprávnene nahnevať. „Rast reálnej mzdy potešil naozaj len 21,4 percenta pracujúcich, u 44,2 percenta reálna mzda stagnovala,“ zdôraznil Štulrajter. Viac ako štvrtina dokonca v prieskume konštatovala pokles svojej reálnej mzdy.
Štulrajter preto upozornil na relatívnosť štatistických čísel. „Štatistické údaje hovoria o všetkých, ale týkajú sa len niektorých. Potom už závisí len od príjemcu štatistickej informácie, či patrí do kategórie všetkých alebo niektorých, či je štatisticky rovný alebo rovnejší.“
V čom sú zradné pocity ľudí?
Zradnosťou štatistiky je zrejme jej snaha spriemerňovať a hovoriť o všetkých. Ekonómovia však tvrdia, že aj vnímanie Slovákov je pokrivené, a to smerom k horšiemu videniu sveta. Podľa Gabriela Šípoša zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO to dokazuje prieskum, ktorý pre INEKO zrealizovala agentúra MVK. Prieskum porovnával názory ľudí na vlaňajšiu infláciu, súčasnú nezamestnanosť a vývoj príjmov so skutočnosťou, ktorú namerali štatistici. „Miera inflácie, ktorá vyjadruje rast cien v ekonomike, bola podľa občanov takmer trikrát vyššia ako v skutočnosti,“ upozornil na pozoruhodný výsledok prieskumu Šípoš. Výšku nezamestnanosti prehnali ľudia o dva percentuálne body. „Podobne pesimisticky vnímajú zamestnanci svoje reálne príjmy. Podľa prieskumu hovoria o takmer sedempercentnom prepade,“ dodal Šípoš.
INEKO si rozdiely medzi štatistikou a vnímaním ľudí vysvetľuje sčasti špekulatívnym motívom „Nesnažia sa ľudia klamať z presvedčenia, že popisovaním horšieho stavu prinútia vládu či zamestnávateľov zvýšiť mzdy alebo nezvyšovať ceny?“ položil otázku Eugen Jurzyca, riaditeľ inštitútu INEKO.
Skreslené predstavy ľudí o ekonomickýc...
Celý článok si môžete prečítať tu.