RETRO: Nový zákon zastavil kolektívne investovanie

Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.

Národná rada Slovenskej republiky prijala v júli pred desiatimi rokmi kontroverzný zákon č. 191/1995, ktorým sa novelizoval zákon o investičných fondoch a investičných spoločnostiach a zákon o cenných papieroch. Novoprijatý zákon nadobudol platnosť 7. septembra a popri tradičných letných a dovolenkových témach sa stal v lete pred desiatimi rokmi predmetom diskusií širokej verejnosti. Ovplyvnil činnosť viac ako stovky existujúcich investičných privatizačných fondov, do ktorých investovalo svoje body asi 70 percent účastníkov prvej vlny kupónovej privatizácie. Za tieto body fondy v kupónovej privatizácii získali akcie privatizovaných podnikov v menovitej hodnote približne 55 miliárd korún.

Ťaženie proti fondom

Privatizačné fondy z prvej vlny kupónovej privatizácie sa stali tŕňom v oku vtedajšej vlády Vladimíra Mečiara najmä pre svoj vplyv v privatizovaných spoločnostiach a pre objem majetku, ktorý mali pod kontrolou. Proti fondom sa v tom období mobilizoval aj odpor priemyselnej loby.

Investičné fondy mali od svojho vzniku dve rozporuplné úlohy. Na jednej strane zdôvodnením ich vzniku bola nutnosť riešiť funkciu strategického investora pri rozdrobenosti vlastníckych práv z kupónovej privatizácie. Na druhej strane legislatívne obmedzenie zo začiatku na 40, potom na 20 percent akcií jedného emitenta v majetku fondu a následne redukovaných maximálne na 10 percent, práve zákonom 191/1995, ich postavilo do úlohy portfóliových investorov. Táto ich úloha bola v novom zákone zvýraznená aj obmedzením účasti zástupcov fondov v predstavenstvách spoločností, v ktorých mali fondy svoje podiely a umožnenie len ich účasti v dozorných radách spoločností. Zástupcovia ministerstva financií zdôvodňovali nutnosť novely zákona zefektívnením správy majetku podielnikov sústredeného v investičných fondoch. Podľa nich to bola hlavná úloha fondov a tie by nemali zasahovať do riadenia akciových spoločností, ktorých akcie sa nachádzali v portfóliách týchto fondov.

Kolektívne investovanie zaniklo

Už v marci 1995 došlo k zásahu proti investičnej spoločnosti PSIS, ktorá spravovala majetok niekoľkých investičných privatizačných fondov a majetok v otvorených podielových fondoch. PSIS dokázala vo svojom podielovom fonde Sporofond zhromaždiť od obyvateľstva peňažné prostriedky vo výške viac ako jednej miliardy korún a stala sa vážnym konkurentom bánk a záujmových skupín prepojených na vládnu moc.

Tento neadekvátny zásah štátneho dozoru (v niekto...

Celý článok si môžete prečítať tu »».