Štátna pokladnica zníži verejný dlh SR o desiatky miliárd Sk

Pridajte názor  Zdroj: TASR

22. 8. 2005 - Bratislava 22. augusta (TASR)- Zriadenie a fungovanie Štátnej pokladnice (ŠP) a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) umožnilo ku koncu roka 2004 zníženie verejného dlhu o 18 miliárd Sk, v tomto roku by to malo byť o 70 miliárd Sk.

Bratislava 22. augusta (TASR)- Zriadenie a fungovanie Štátnej pokladnice (ŠP) a Agentúry pre riadenie dlhu a likvidity (ARDAL) umožnilo ku koncu roka 2004 zníženie verejného dlhu o 18 miliárd Sk, v tomto roku by to malo byť o 70 miliárd Sk. Vďaka ŠP môže totiž štát lepšie využiť vlastné zdroje a zo súkromných zdrojov si tak môže požičať menej peňazí. Na dnešnom stretnutí s novinármi o tom informoval minister financií SR Ivan Mikloš.

V 1. polroku 2005 bol hrubý štátny dlh na úrovni 524,19 miliardy Sk, z toho štátne dlhopisy tvorili 386,15 miliardy Sk, štátne pokladničné poukážky 9,57 miliardy Sk a vládne úvery 16,22 miliardy Sk. Ďalšie desiatky miliárd Sk tvorili prevzaté úvery za štátne podniky a riziká z realizácie štátnych záruk. V tomto roku by mal aj zásluhou ŠP klesnúť verejný dlh z úrovne 578,1 miliardy Sk (43,61 % HDP) ku koncu roka 2004 na 525,2 miliardy Sk (36,73 % HDP).

Podľa riaditeľa ARDAL Daniela Bytčánka je prínos ŠP predovšetkým v tom, že štát si už nemusí požičiavať svoje vlastné peniaze za maržu, ktorú získa komerčný sektor. Pred zriadením ŠP mali štátne organizácie uložené voľné zdroje na bežných účtoch a termínovaných vkladoch v bankách za nízky úrok a od bánk si peniaze aj požičiavali. Komerčné banky tak získali maržu 2 až 4,25 %. Teraz majú verejné inštitúcie peniaze uložené v ŠP a tie si od nej môže na dennej báze požičiavať štát. Hoci sa podľa Bytčánka aj pri týchto transakciách uplatňuje komerčná úroková sadzba, z pohľadu verejných financií je vplyv nulový, keďže výdavok štátneho rozpočtu v položke verejný dlh je v takomto prípade príjmom ŠP, ktorá tiež patrí do okruhu verejných financií. Zriadenie ŠP a ARDAL v rokoch 2002 až 2004 tak znížilo výdavky na štátny dlh na akruálnej báze o 4,7 miliardy Sk.

Zníženie výdavkov na štátny dlh prinieslo aj posilnenie slovenskej koruny. Tá oproti americkému doláru medzi 2. januárom 2002 a 31. decembrom 2004 získala 41,05 %, voči euru to bolo 9,27 %. Na už splatených dlhopisoch vďaka tomu štát získal 969,9 milióna Sk, pri ešte nesplatených dlhopisoch ide o 4,39 miliardy Sk. Posilňovanie koruny ministerstvo financií očakáva aj v budúcnosti. Napríklad v roku 2008 by mala byť koruna na úrovni 36,20 SKK/EUR a 28,96 SKK/USD.

Na druhej strane by mali rásť úrokové miery, a tak by si štát mal požičiavať drahšie, doteraz bol vývoj opačný. Napríklad úroková sadzba štátnych dlhopisov (ŠD) klesla z úrovne 23,89 % v roku 1998 na 2,94 % v 1. polroku 2005. Podľa Mikloša sa dnes štát financuje za mierne vyššie úrokové sadzby ako Nemecko a lacnejšie ako Česko.

V roku 2006 by sa malo riadenie štátneho dlhu zamerať predovšetkým na realizáciu emisie ŠD pravdepodobne v objeme 1 miliardy EUR, na zavedenie systému primárnych dílerov, odkupovanie a výmenu (ŠD) pred ich splatnosťou a prehodnotenie emisie ŠD pre obyvateľstvo.