MF SR a SARIO navrhujú transparentné poskytovanie investičných stimulov

Bratislava 16. septembra (TASR) - Medzi kľúčové zásady pravidiel poskytovania individuálnej štátnej pomoci investorom patrí motivácia investícií do zaostalejších regiónov a do projektov s vysokou pridanou hodnotou. Cieľom materiálu, ktorý predložilo Ministerstvo financií (MF) SR v spolupráci so Slovenskou agentúrou pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) na pripomienkové konanie, bolo vytvorenie jasných pravidiel v oblasti poskytovania investičných stimulov investorom a zabezpečenie efektívneho a transparentného systému ich poskytovania.

Podľa predkladateľov rozhodnutia investorov o realizácii investičných projektov sú ovplyvňované v prvom rade ekonomickými podmienkami príslušnej krajiny a regiónu a trhovými faktormi. Pri konečnom rozhodnutí o lokalizácii investície však predovšetkým v prípade rovnocenného postavenia základných faktorov zohráva dôležitú úlohu aj objem a štruktúra štátnej pomoci, ktorú môže investor získať vo forme tzv. investičných stimulov.

Objemy ponúkaných stimulov podľa MF SR pri zachovaní konkurencieschopnosti SR v porovnaní s okolitými krajinami zároveň nesmú presahovať úroveň nevyhnutne potrebnú na podporu investičných projektov, ktoré Slovensku prinesú želaný efekt. Dôležitým princípom je tiež poskytovanie stimulov tým projektom, ktoré by bez nich neboli zrealizované.

"Výsledkom ich prijatia bude zosúladenie, spresnenie a zjednotenie poskytovania štátnej pomoci v rámci posudzovacieho a schvaľovacieho procesu zainteresovaných rezortov a vlády SR pri určovaní výšky štátnej pomoci, predpokladá MF SR.

Na účely podpory investícií sú jednotlivé regióny Slovenska rozdelené do dvoch základných zón. Zelenú zónu predstavujú kraje s mierou nezamestnanosti nad 10 %: Nitriansky, Banskobystrický, Prešovský a Košický. Do žltej zóny patria kraje s mierou nezamestnanosti do 10 %: Bratislavský, Trnavský, Trenčiansky a Žilinský. Mapa zón bude pravidelne aktualizovaná raz ročne, a to k 1. januáru kalendárneho roka na základe oficiálnych údajov Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

V záujme ekonomického rozvoja SR boli stanovené preferencie poskytovania štátnej pomoci pre investície do špecifických oblastí. Sektory hospodárstva SR boli rozdelené do troch základných sektorov: do sektora A patrí spracovateľský priemysel a v jeho rámci investičné projekty, ktoré zavádzajúce novú výrobu a montáž komponentov ako aj finálnych produktov, distribučné a logistické centrá.

Do sektora B sa zaraďujú strategické investície v high-tech sektoroch so sieťovými externalitami. Ide najmä o sektory s vysokým technologickým komponentom, ako napr. informačné technológie, nanotechnológie a biotechnológie a centrá strategických služieb ako sú centrá zdieľaných služieb, zákaznícke centrá, centrá technickej podpory a call centrá.

Sektor C zahŕňa výskumné a vývojové centrá, technologické centrá, centrá technologického rozvoja. Tie sú zamerané na výskumnú a vývojovú činnosť, ktorá nie je priamo spojená s priemyslom alebo obchodnou činnosť. Patrí sem aj vývoj nových výrobkov, procesov a služieb, ktoré zabezpečia významné zlepšenie existujúcich výrobkov, procesov a služieb.

Minimálna výška investičných nákladov je odstupňovaná podľa zón a sektorov. V zelenej a žltej zóne sektora C je napríklad 35 miliónov, v žltej zóne sektora B dosahuje 200 miliónov Sk. Štátna pomoc na realizáciu projektu, ktorý bude realizovaný v zelenej zóne a súčasne výška investičných nákladov bude minimálne 12 miliárd Sk a v súvislosti s projektom sa vytvorí viac ako 1 000 nových pracovných miest, bude posudzovaná individuálne.

V rámci projektov uchádzajúcich sa o štátnu pomoc budú musieť byť splnené kritéria vzťahujúce sa na minimálny podiel zamestnancov podľa vzdelanostnej štruktúry v jednotlivých sektoroch hospodárstva. Investor musí v rámci individuálneho projektu preinvestovať určité minimálne percento kapitálu do moderných technológií, pričom v zelenej zóne je to najmenej 35 % a v žltej najmenej 45 %.

V prípade, že investor bude požadovať poskytnutie daňových úľav, musí okrem základných podmienok dodržať to, že investičné náklady musia byť najmenej vo výške 400 miliónov Sk a zároveň musí vynaložiť najmenej 200 miliónov Sk z investičných nákladov z vlastného imania.

Zdrojom krytia jednotlivých foriem priamej štátnej pomoci sú prostriedky štátneho rozpočtu vyčlenené v jednotlivých kapitolách rozpočtov príslušných rezortov ako jej poskytovateľov v rámci ich kompetencií na príslušný rozpočtový rok v zmysle zákona o štátnom rozpočte, pričom v prípade daňovej úľavy bude a prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu ako je trhová cena bude poskytovateľom MH SR.

Výška štátnej pomoci sa tiež líši v závislosti od zóny a sektora. Znevýhodnené postavenie, vzhľadom na iné formy pomoci, tu má Bratislava. Pre ostatné kraje Slovenska platí, že v žltej zóne sektora A sa štátna pomoc vôbec neposkytuje, v zelenej je v tomto prípade 40 % celkovej regionálnej pomoci. Pre projekty sektora B platí výška stimulov pre zelenú zónu 45 % a pre žltú 30 %. Pri sektore C je maximálna výška štátnej pomoci v zelenej zóne 50 % a v žltej 40 %.

Investorom je možné poskytnúť ďalšie stimuly vo forme prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnému majetku štátu alebo obce za cenu nižšiu ako je trhová cena až do 10 % ceny nehnuteľného majetku.

Príspevok na novovytvorené pracovné miesta je možné investorovi poskytnúť na úhradu mzdových a dodatočných nákladov za obdobie maximálne 2 rokov, a to na každé v priebehu 5 rokov