Smerujeme k menovej kríze

Smerovanie niektorých dôležitých ukazovateľov slovenskej ekonomiky vyvoláva obavy z možnej finančnej a menovej krízy.

FOTO – TASR

Slovenská ekonomika trpí vysokým dovozom tovarov a mínusovým hospodárením štátu. Dôsledky tejto nerovnováhy by mohli priviesť krajinu na prah menovej krízy. Privatizácia SPP môže poslúžiť ako „vankúš“, ktorý zmäkčí tvrdé pristátie a vytvorí čas na skutočné riešenie problémov.

Začnú chýbať devízy

Európska komisia v čerstvej hodnotiacej správe upozornila všetky kandidátske krajiny na hrozbu menovej krízy. Spoločným rizikom v strednej Európe je podľa EÚ dlhodobý náskok dovozu pred vývozom a klesajúci prílev priamych zahraničných investícií. Podľa slovenských ekonómov je tento problém práve na Slovensku výsostne aktuálny. „Takéto riziko tu reálne existuje. Kvôli potrebe financovania schodku na bežnom účte platobnej bilancie sa bude stupňovať tlak na korunu,“ upozornil analytik M.E.S.A. 10 Marek Jakoby.

Národná banka Slovenska túto hrozbu pociťuje menej pálčivo: „Len ak by klesal prílev priamych zahraničných investícií, čo nepredpokladáme, a ak by naďalej pretrvával zlý vývoj v zahraničnom obchode, čo tiež nepredpokladáme, mohli by sa objaviť niektoré symptómy menovej krízy,“ povedal SME vrchný riaditeľ menového úseku NBS Peter Ševčovic. Pripustil, že ak by Slovensko stále viac dovážalo a menej vyvážalo, bolo by prirodzenou reakciou oslabenie devízového kurzu koruny.

Ekonomickým zdôvodnením obáv je odlev devíz zo Slovenska, ktorý je výsledkom vysokého dovozu. Vlani bol import na Slovensko o 100 miliárd vyšší ako export. Na to, aby mohla naša mena zostať stabilná, je potrebné, aby sa odlev devíz z obchodu vyrovnal inde. „Žiaducim zdrojom na udržanie rovnováhy sú priame zahraničné investície ako nedlhový zdroj financovania. U nás však stále nie sú podmienky, aby bol ich prílev stabilne postačujúci.

Týka sa to najmä investícií mimo procesu privatizácie,“ doplnil Jakoby. Jediným zdrojom devíz, ktorý aspoň dočasne vyrovná záporný tok devíz v zahraničnom obchode, môže teda byť predaj SPP.

Hrozí menová kríza?

Podľa Ševčovica z NBS nie sú peniaze z SPP v súčasnosti nevyhnutne potrebné na doplnenie devízových rezerv centrálnej banky a ani na naplnenie záväzkov vlády voči zahraničiu. „Tento rok sú potrebné najmä z psychologického hľadiska – pre domácich aj zahraničných investorov. Iná vec je, že sa s tými peniazmi počítalo aj vo vzťahu k domácim záväzkom. Vláde by uľahčili život a umožnili by jej rozbehnúť už aj tak meškajúce reformy,“ doplnil Ševčovic.

Riziko z neprivatizovania SPP si uvedomuje aj ministerstvo financií. „Neprivatizovanie by z krátkodobého hľadiska negatívne ovplyvnilo vývoj platobnej bilancie, zosilnel by tlak dlhovej služby na výdavky a zúžil by sa priestor na pokryt...

Celý článok si môžete prečítať tu.