Čudní hrdinovia novej éry

Nad otázkou, či vysoký stupeň zaneprázdnenosti automaticky znamená aj viac práce, a najmä efektívnejšie využitie času, sa zamyslí asi máloktorý vorkoholik. Keby sa totiž zamyslel, prestal by byť vorkoholikom. Keby si urobil na okamih pauzu, prišiel by nielen o zlomok svojho drahocenného času, ale navyše by okolitý svet vtrhol do toho jeho naolejovaného a bezchybne fungujúceho mikrosveta. To, že niekto je vorkoholik, ešte neznamená, že produkuje viac, respektíve niečo konkrétne. Vorkoholik sa iba zamestnáva, intenzívne sa stará o to, aby stále mal čo robiť.

Všetko pre firmu

Pracovitý človek sa snaží svoju prácu robiť dobre, dokončiť ju načas. No vorkoholik je ten, kto "plán" už dávno splnil, prekročil a už sa nachádza v štádiu, keď si "vyrába" ďalšie úlohy. "Často som mala pocit, že manžel si vytyčuje stále nové ciele, ktoré mu potom pohlcujú čoraz viac času," hovorí Mária Poláková, manželka topmanažéra jednej nemeckej firmy pôsobiacej na Slovensku. Motivuje vorkoholikov na nadčasy vidina vyššieho zárobku? Nie všetkých. "Nadčasy nemám platené," hovorí František Hollý, zamestnanec jednej z najväčších IT firiem na Slovensku. "Od zamestnanca stredného a vyššieho manažmentu sa dnes automaticky očakáva práca, ktorá nie je alebo nemusí byť platená..."

Tak blízko, tak ďaleko

Asi netreba zvlášť zdôrazňovať, že poriadne rozvinutý vorkoholizmus prestáva byť problémom len samotného postihnutého. V nemalej miere zasahuje aj do jeho rodinného života. Preto ten, pre koho sú "vysoké pracovné nasadenie", "možnosť služobného postupu" neodolateľným magnetom, by sa nemal nechať zväzovať rodinou. "Je notoricky známe, že muži trávia v práci viac času než ich kolegyne," píše Corinne Maierová v knihe Lenivosť... buď pozdravená! Podľa Maierovej je to jednak pre ich "nikdy neukojené dravé pudy" a jednak pre ich ležérny prístup k všedným domácim prácam. "Môj manžel nastúpil na manažérsky post v čase, keď sa nám narodilo dieťa," hovorí Poláková. "Keď som sa vrátila z pôrodnice, vzal si voľno s prísľubom, že mi bude pomáhať. Nakoniec však všetok čas trávil v kancelárii, na pracovných schôdzach alebo si nosil prácu aj domov." Hollý, ktorý sa za vorkoholika nepovažuje, si uvedomuje, že ani rodina, ani priatelia jeho pracovné tempo neschvaľujú. "No zase ani jedni, ani druhí to neberú ako chorobu. Pravdepodobne preto, že nie som notorický vorkoholik. Vedia, že dokážem prepnúť aj do pomalšieho tempa."

Môj svet je... k...

Celý článok si môžete prečítať tu »».