RETRO: Zrodila sa priemyselná politika, našťastie sa nenapĺňala

Pridajte názor  Zdroj:

27. 9. 2005 - Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias. Udalosti od 21. do 27. septembra 1995.

Mnohé z problémov, ktoré mala vláda pred desiatimi rokmi, sa dnes zdajú zvláštne, niektoré zostali doteraz. V rubrike Retro prinášame, čo dominovalo v ekonomickom a politickom živote tých čias.

Vláda rozmýšľala, ako oživiť ekonomiku. Bolo treba prísť s niečím hodnoverným, lebo už nestačilo deklarovať odpor k šokovej terapii federálneho ministra financií Václava Klausa a iba sľubovať oživenie štátnych podnikov rôznymi zásahmi. Bolo tiež treba zobrať na vedomie odštartovanie privatizácie.

Preto sa vláda koncom septembra 1995 rozhodla napísať priemyselnú politiku. Predložil ju a za jej naplnenie bol zodpovedný minister hospodárstva Ján Ducký. Minister financií mal na ňu aktivizovať značné mimorozpočtové finančné zdroje. Šlo najmä o záruky a investície do verejných stavieb a stavebníctva vôbec.

Priemyselná politika sa dostala aj do parlamentu. Tvrdilo sa v nej, že vláda bude uplatňovať kombináciu sektorového a liberálneho prístupu. Nakoniec aj tak prevážil klasický, sektorový. Veľa priestoru sa venovalo tradičným odvetviam. Politika si dávala za cieľ identifikovať výrobkové a technologické trendy, ktoré sa mali naplniť.

Pritom sa išlo často až do smiešnych detailov, a to aj v odvetviach, ktoré našťastie neboli pod kontrolou ministerstva, napríklad v polygrafickom priemysle. Uvádzalo sa, že sa v malých tlačiarňach ešte zachová ručná sadzba, ale budú sa rozvíjať aj počítačové sádzacie systémy. Veľa strán sa venovalo textilu, kožiarstvu a konfekcii. Písalo sa o výrobe jemnejších ľanárskych priadzí, uplatňovaní nových vzorov a fazónového spracovania. Vtedajší minister Ján Ducký prišiel totiž z textilného priemyslu. Pre farmaceutický priemysel sa zasa odporúčala výroba konkrétneho typu protinádorového liečiva.

Odvetvové aj systémové nástroje mali viesť k poklesu nezamestnanosti na 10 percent. Vtedy bola okolo 14 percent.

Riaditeľka odboru ministerstva hospodárstva Marcela Šajtlavová pre denník Pravda uviedla, že v politike vytypovali odvetvia a výrobné odbory, ktoré budú v budúcnosti konkurenčné na trhu, či už v rámci EÚ alebo inde. Integráciou do EÚ sa príliš neargumentovalo, zdôrazňovalo sa vy...

Celý článok si môžete prečítať tu »».