Bratislava je v ekonomických ukazovateľoch stále pred ostatným Slovenskom

Bratislava 28. septembra (TASR) - Hlavnou výzvou Slovenska v súčasnosti je dosahovať súčasne rast zamestnanosti a rast produktivity práce. Prispieť k tomu by mali hlavne kroky v oblasti zlepšovania podnikateľského prostredia, zvyšovanie flexibility trhu práce, znižovanie daňového a odvodového zaťaženia práce a zvyšovanie investícií do ľudského kapitálu. Konštatuje to správa o súčasnom stave sociálno-ekonomickej úrovne v jednotlivých regiónoch a pripravovaných opatreniach na odstraňovanie sociálno-ekonomických rozdielov, ktorú dnes schválila vláda SR.

Podľa najbežnejšie používaného meradla regionálnych rozdielov, ktorým je vyprodukovaný hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa, sa v Bratislavskom kraji (BK) vyprodukuje vyše dvojnásobne viac HDP na obyvateľa než v priemerne za celé Slovensko. Disproporcie sú takmer výhradne medzi BK a ostatným územím Slovenska. Najvýraznejšie zaostáva podľa tohto ukazovateľa kraj prešovský. V BK, ktorý má 11 % populácie, sa v roku 2002 vyprodukovalo 26 % HDP krajiny. Ide o dôsledok tak vyššej produktivity práce v tomto kraji, ako aj vyššieho podielu zamestnaných na populácii daného regiónu.

Najnižšia miera ekonomickej aktivity (57,2 %) je v Košickom kraji a najvyššia (63,9 %) v BK. Mieru ekonomickej aktivity výraznejšie nad priemerom SR má len trnavský a bratislavský kraj.

Najvyššia miera zamestnanosti je v BK (60,4 %) a najnižšia v košickom (42,4 %). Okrem BK mieru zamestnanosti nad celoslovenským priemerom majú trenčiansky a trnavský kraj, ktoré zároveň majú aj mieru nezamestnanosti pod celoslovenským priemerom. Krajom s najvyššou mierou nezamestnanosti v 1. štvrťroku 2005 je Košický kraj. V porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roku v 1. štvrťroku 2005 vzrástol počet pracujúcich vo všetkých krajoch okrem kraja prešovského a košického. Zároveň bol vo všetkých krajoch okrem kraja prešovského zaznamenaný pokles počtu nezamestnaných. Výrazný medziročný pokles v miere nezamestnanosti pozorujeme v BK (o 3,1 %), nitrianskom (o 3,3 percentuálnych bodov) a v banskobystrickom (o 4,4 percentuálnych bodov). V krajoch s vysokou mierou evidovanej nezamestnanosti je vyšší podiel dlhodobo evidovaných nezamestnaných než v krajoch s nižšou mierou nezamestnanosti. Čo sa týka štruktúry nezamestnaných podľa dĺžky evidencie, najhoršie sú na tom kraje nitriansky, prešovský, banskobystrický a košický. Štruktúra evidovanej nezamestnanosti podľa dosiahnutého stupňa vzdelania je v krajoch porovnateľná – najvyšší podiel tvoria ľudia so stredoškolským vzdelaním s maturitou, potom nasleduje stredoškolské vzdelanie bez maturity a základné vzdelanie. Ľudia s vyšším vzdelaním tvoria len malý podiel v evidencii nezamestnaných.

K 31. máju poberalo aktivačný príspevok 113 747 osôb. Najväčšie zastúpenie v rámci aktivácií mala skupina 84 758 uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa zúčastňujú menších obecných služieb alebo dobrovoľných prác. V menšom počte (1 780) sa aktivačných činností zúčastňujú aj občania, ktorí sú zamestnaní. Podiel uchádzačov o zamestnanie, ktorí sa v máji 2005 zúčastnili aktivačných činností na celkovom počte uchádzačov o zamestnanie v kraji stúpa s počtom uchádzačov o zamestnanie ako i s mierou nezamestnanosti v kraji. V banskobystrickom kraji tento podiel dosahuje až 35,1 %. Naopak, v bratislavskom kraji sa na aktivačných činnostiach zúčastňuje iba 7,3 % uchádzačov o zamestnanie. V súčasnosti 7,2 % obyvateľov SR je poberateľmi dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke a s nimi spoločne posudzované osoby. Podiel počtu osôb v hmotnej núdzi na obyvateľstve v jednotlivých krajoch SR kopíruje mieru nezamestnanosti v krajoch. Najvyšší podiel poberateľov dávok v hmotnej núdzi so spoločne posudzovanými osobami je v košickom kraji (k máju je to 12,8 %), potom nasleduje kraj banskobystrický a prešovský (11,1 %, resp. 10,2 %), najnižší podiel vykazuje BK (1,2%).

Podľa údajov ŠÚ SR v 1. štvrťroku 2005 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda v BK 138 % celonárodného priemeru, zatiaľ čo v Prešovskom kraji bola priemerná nominálna mesačná mzda na úrovni 75 % priemeru. Priemerná nominálna mesačná mzda v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roku narástla vo všetkých krajoch SR, najvyšší nárast o 13,2 % bol zaznamenaný v Bratislavskom kraji. Najpomalšie rástla priemerná nominálna mzda v Prešovskom kraji (5 %).