Vtedy na mravnom Západe

Je príznačné, že zo svojej minulosti si zapamätáme viac príjemných než nepríjemných zážitkov. Naša cenzorská pamäť tie nepríjemné časom zmierni a príjemné zosilní. Tomuto javu sa ľudovo hovorí "spomienkový optimizmus". Pod vplyvom takéhoto selektívneho prístupu sa nám môže často zdať, že detstvo sa odohrávalo takmer v raji. Pritom väčšina detstiev bola úplne priemerná až všedná: povinnosť chodiť do školy, povinnosť poslúchať rodičov, občasné vylomeniny a následné tresty.

Spomínanie s optimizmom

Z odstupu času sa však záhrada starých rodičov alebo aj pieskovisko na sídlisku javia ako najkrajšie miesto na svete. Zdá sa nám, že aj v prírode vládol poriadok štyroch ročných období a nie frustrujúca klimatická nestálosť. No keď už sme pri tej klíme - tá sa naozaj mení, tam sa už nedá hovoriť o výstrelkoch spomienkového optimizmu. Na rozdiel od príkladu s klímou však pre nás základnou otázkou zostáva: Meníme sa rýchlejšie my, alebo hodnoty sveta okolo nás? Spomienky na detstvo, starorodičovskú rajskú záhradu, spoľahlivý režim štyroch ročných období majú svoje nespochybniteľný význam. Fenomén "spomienkového optimizmu" funguje nielen vo vedomí jednotlivcov, ale aj v kolektívnom vedomí kmeňov, etník a národov.

Čo (ne)povedal Budha

Hovorí sa, že veľkí učitelia a zakladatelia náboženstiev či etických systémov sa v dejinách ľudstva objavovali práve v časoch vrcholiaceho mravného úpadku. Učenia Budhu, Zaratustru, Lao-ceho, Konfucia, Platóna spoznalo ľudstvo zhruba v rovnakom období. Každý z týchto mysliteľov odkazoval na dobu predkov, keď vo veciach vládol určitý poriadok. Inak povedané, hovorili o ideálnych, "zlatých" časoch, v ktorých bol mravný úpadok takpovediac neznámym javom. Odvolávanie sa na zlaté časy poznačilo takmer všetky náboženstvá a filozofické systémy. Svedčia o tom dávne legendy o vyhnaní z raja či bájnych kontinentoch ako napríklad Atlantída.

Čo morálka, to strážca

Nostalgia za "starými zlatými časmi" dodnes ovláda rétoriku politikov, kňazov, filozofov, novinárov. Moralistické postrehy zaplavujú súčasný slovenský mediálny trh s rovnakou vehemenciou ako bulvárne informácie. Bez poukazovania na mravný úpadok sa nezaobíde dokonca ani samotná bulvárna tlač, ktorá sa obhajuje tým, že to nie ona je zvrhlá, ale tí, ktorých sa jej pri nemorálnom konaní podarí nachytať. Bulvár sa takto nepriamo pasuje do pozície strážcu dobrých mravov. Mravy by však radi postrážili aj oddaní prívrženci kresťanskej morálky. Nazdávajú sa totiž, že je to ich historickým poslaním.

Ohňom, mečom a ...perom

V prvom čísle časopisu Imp...

Celý článok si môžete prečítať tu »».