Slovenská elektroenergetika prechádza zmenami

Už minulý rok sa začali dôležité zmeny vo fungovaní slovenskej elektroenergetiky a pokračujú aj tento rok. Týkajú sa predovšetkým obchodných vzťahov a legislatívy. Odberateľom by mali priniesť sprehľadnenie cien a ich stabilizáciu a zároveň by energetikom mali zaistiť obnovu zariadení a potrebné investície. Z pohľadu zákazníkov sa tieto premeny označujú ako liberalizácia trhu s elektrinou. Aj niektorí naši priemyselní odberatelia sa už začali zaujímať, či by sa im nevyplatilo objednať si elektrinu z iného zdroja ako dosiaľ. Distribučné spoločnosti zasa začali vo väčšej miere dovážať elektrinu zo zahraničia. Na druhej strane stúpol export Slovenských elektrární, minulý rok presiahol hranicu 10 TWh. Zároveň naša dominantná elektrárenská spoločnosť ohlásila zmenu vo svojej obchodnej politike pri nasadzovaní zdrojov a pri poskytovaní podporných služieb.

Od začiatku roka platí nový energetický zákon, upravuje oveľa viac vzťahov ako predošlý z roku 1998 a ukladá viaceré nové povinnosti najmä sieťovým operátorom. Na zákon nadväzuje celá séria predpisov ministerstva hospodárstva a Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Sieťoví operátori - distribučné spoločnosti a prenosová sústava - by mali čoskoro zverejníť nové prevádzkové poriadky.

Energetici už dlhšie čakajú na novú energetickú politiku. Ministerstvo hospodárstva na nej pracuje vyše roka. Mala by vytvoriť rámec pre ďalšie potrebné investície. Práve ciele energetickej politiky majú byť vodidlom pri rozhodovaní ministerstva o významných investíciách najmä pri zdrojoch. Na Slovensku budú nové zdroje čoskoro potrebné. Zatiaľ platí politika z roku 2000.

Cesta elektriny je komplikovaná

Na ceste elektriny do fabrík, domovov a úradov sa podieľajú dve skupiny energetických spoločnosti: výrobné a sieťové. K sieťovým patria tri distribučné spoločnosti: Západoslovenská energetika, Stredoslovenská energetika, Východoslovenská energetika a Slovenská elektrizačná prenosová sústava. Líšia sa navzájom v prevažujúcom majetkovom vybavení, ale ešte viac v postavení v dodávateľskom reťazci. Mnohí energetici i spomínajú na časy jednotného Slovenského energetického podniku, keď výroba, distribúcia a prenos boli pod jednou strechou. Rozdelenie týchto činností sa presadilo iba v posledných rokoch, vyplýva z únijných smerníc. Jeho cieľom je sprehľadniť finančné toky za jednotlivé činnosti verejnosti umožní urobiť si predstavu o rozložení príjmov medzi tymito činnosťami a regulačnému úradu umožní lepšie strážiť ich náklady.

Pri takomto usporiadaní nie je zakázané, aby sa spoločnosti spájali do holdingov. Musia pri tom rešpektovať zásadu manažérskej nezávislosti, čo znamená, že operatívne riadenie firiem v rámci holdingu je autonómne.

Pre oddelenie činností v energetike sa aj u nás vžil pojem unbundling. Zostáva vykonať jeho poslednú etapu. Distribučné spoločnosti musia od roku 2007 právne oddeliť predaj elektriny od distribúcie. Znamená to, že potom spotrebitelia budú komunikovať s dvomi firmami. Jedna z nich sa bude starať o vedenia , ktorými sa privádza elektrina a druhá bude iba predávať elektrinu. Distribučná spoločnosť sa stará nielen o miestne vedenie nízkeho napätia ale aj o celú distribučnú časť elektrizačnej sústavy na území kde pôsobí. Ide o stovky kilometrov vedení a desiatky transformátorov. Prenosová sústava je dôležitým medzičlánkom v dodávke elektriny. Distribučky vačšinou nie sú pripojené na veľké elektrárne priamo prostredníctvom prenosovej sústavy, ktorá obhospodaruje vedenia najvyššieho napätia a pripojenie do európskeho prepojeného systému UCTE. Aby na ceste k zákazníkovi elektrina nebola predmetom viac ako jedného sprostredkovateľa, prenosová sústava má zakázané kupovať elektrinu pre iných. Môže ju kupovať pre vlastnú spotrebu a na krytie strát vo svojej sieti.

Je zaujímavé porovnať súčasnú elektroenergetiku s rafinérskym priemyslom, kde je obvykle integrovaný aj predaj motorových palív. Spracovatelia rop...

Celý článok si môžete prečítať tu »».