Zdaňovanie cenných papierov – 2. časť

V doterajšej problematike sme sa venovali zdaňovaniu príjmov z držby a predaja cenných papierov u fyzických osôb, či už išlo o podnikateľský alebo nepodnikateľský druh príjmu. Oveľa širšou problematikou sú však príjmy z cenných papierov u právnických osôb, pretože tu sa k aspektu dane z príjmov ďalej už pridáva aj problematika dane z pridanej hodnoty.

U právnickej osoby sú predmetom dane príjmy z podnikateľskej činnosti a príjmy z nakladania so všetkým majetkom. Predmetom dane z príjmov nie sú však príjmy získané nadobudnutím akcií podľa zákona č. 92/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zdedených alebo darovaných nehnuteľností alebo hnuteľnej veci, prípadne majetkového práva.

Pri stanovení daňového základu právnickej osoby sa vychádza z hospodárskeho výsledku vykázaného v podvojnom účtovníctve. Ustanovenia § 23 ZDP, ktoré určujú spôsob vyčíslenia daňového základu, sú založené na informáciách získaných v účtovníctve podnikateľského subjektu. Informácie z účtovníctva je potrebné podľa ZDP upraviť na daňový základ. Tento proces sa nazýva daňová analýza účtovného hospodárskeho výsledku a jeho transformácia na daňový základ.

V súvislosti s cennými papiermi nie je podľa ustanovenia § 25 ods. 1 písm. c) daňovým výdavkom „výdavok vo výške ceny obstarania cenných papierov a obchodných podielov na obchodnej spoločnosti alebo družstve s výnimkou uvedenou v § 24 ods. 2 písm. o) a p).“ Výnimka, o ktorej hovorí citované ustanovenie, je upravená v § 24 ods. 2 písm. o) a p), ktoré za daňové výdavky považujú „výdavky do výšky cien obstarania tých cenných papierov s výnimkou zmeniek v zdaňovacom období, pri ktorom dôjde k ich predaju pri

1. cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na trhu kótovaných cenných papierov, ak cena obstarania nie je vyššia a príjem z predaja nie je nižší ako odchýlka o 10% od priemerného kurzu v deň nákupu alebo predaja zverejneného burzou cenných papierov,
2. ostatných cenných papieroch vrátane cenných papierov, pri ktorých nie je dodržaná podmienka uvedená v bode 1, najviac však do výšky príjmov z ich predaja.“

Je zrejmé, že toto ustanovenie je formulované dosť zložitým spôsobom, preto sa ho pokúsime lepšie objasniť. Do konca roku 1999 sa obstarávacia cena cenných papierov uznávala za daňový výdavok len do výšky príjmu z ich predaja, pričom sa porovnávala obstarávacia cena s predajnou cenou pri každom jednom cennom papiere. V prípade, ak bola obstarávacia cena vyššia ako cena predajná, nebol tento rozdiel uznaný za daňový výdavok (s určitou výnimkou pri cenných papieroch, s ktorými sa obchoduje na hlavnom trhu tuzemskej alebo zahraničnej burzy). Podľa nového zákona č.366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov sa takýto postup zvolí len v tom prípade, ak úhrn príjmov z predaja cenných papierov bude nižší ako úhrn obstarávacích cien predaných cenných papierov. V prípade ak úhrn predajných cien predaných cenných papierov bude vyšší ako úhrn ich obstarávacích cien (t.j. daňovník dane dosiahne kladné saldo), nie je povinný porovnávať predajnú cenu s obstarávacou cenou u každého jedného cenného papiera. Z toho vyplýva, že pri niektorých cenných papieroch môže dosiahnuť aj stratu. Táto strata je však kompenzovaná ziskom pri predaji iného cenného papiera.

Napokon je nutné spomenúť, že do úhrnu cien obstarania a cien predaja cenných papierov sa podľa citovaného znenia zákona „nezahrnú ceny obstarania a ceny predaja tých cenných papierov, pri ktorých je súčasne dohodnutý spätný termínovaný obchod.“

Výnimku z uvedeného ustanovenia majú obchodníci s cennými papiermi, investičné spoločnosti a investičné fondy. Ak sa strata z predaja ostatných cenných papierov, s ktorými sa neobchoduje na hlavnom trhu tuzemskej alebo zahraničnej burzy objektívne preukáže, bude sa považovať za súčasť základu dane.

Podľa ods. 2 písm. p) tohoto ustanovenia sa obstarávacia cena obchodného podielu na obchodnej spoločnosti, s výnimkou obstarávacej ceny podielu na akciovej spoločnosti, uznáva za daňový výdavok len do výšky príjmu z predaja. Podobne sa postupuje aj v prípade predaja zmenky, o ktorej daňovník dane z príjmov účtoval ako o cennom papieri, pričom sa tu porovnáva obstarávacia cena s predajnou cenou pri každej jednej zmenke.

Nové znenie ZDP prináša na zdaňovanie cenných papierov nový pohľad v oblasti výnosov zo štátnych dlhopisov už novelou v zákone č. 64/1999 Z. z. s účinnosťou od 1. apríla 1999. Podľa tohoto právneho opatrenia už nie sú od dane z príjmov oslobodené výnosy zo štátnych dlhopisov u fyzických osôb. Zjednotil sa tak spôsob zdaňovania u fyzických, ako aj u právnických osôb. Touto novelou sa od dane oslobodili aj výnosy z hypotekárnych záložných listov.

Pri kúpe cenných papierov sa môžeme stretnúť s opčnými obchodmi na cenné papiere, pričom v podstate ide o kúpnu zmluvu s odkladacou podmienkou prejavu vôle jednej zo zmluvných strán, že na zmluve trvá. Súčasná daňová legislatíva režim opcií vyslovene neupravuje. Ministerstvo financií Slovenskej republiky vydalo v roku 1996 pokyn, podľa ktorého sa u neobchodníkov s cennými papiermi zahrnie opčná prémia do daňových výdavkov len v tom prípade, ak sa uplatní opcia a strata z predaja sa za daňový výdavok neuznáva. U obchodníkov s cennými papiermi sa režim uznateľnosti daňovej straty z obchodov s cennými papiermi, ako aj straty z opčných obchodov, posudzuje inak, ako u neobchodníkov s cennými papiermi. Obchodníci s cennými papiermi využívajú na účtovné zachytenie operácií s cennými papiermi v účtovej osnove účty, ktoré sa do účtovej osnovy zahrnuli špeciálne pre subjekty, ktoré majú v predmete činnosti obchodovanie s cennými papiermi.