Ľudia budú môcť robiť 58 hodín týždenne
Pridajte názor21. 3. 2002 - Popri hlavnom pracovnom úväzku budú môcť ľudia od apríla pracovať ešte ďalších osemnásť hodín týždenne. A to v nadčasoch alebo v inom zamestnaní. Umožňuje to nový Zákonník práce ....
BRATISLAVA - Popri hlavnom pracovnom úväzku budú môcť ľudia od apríla pracovať ešte ďalších osemnásť hodín týždenne. A to v nadčasoch alebo v inom zamestnaní. Umožňuje to nový Zákonník práce, ktorý poslanci v stredu ešte pred aprílovým nadobudnutím účinnosti novelizovali.
Maximálny týždenný pracovný čas jedného zamestnanca bude teda trvať 58 hodín.
"Je to optimálna dĺžka, ktorá by sa ani v budúcnosti nemusela meniť," skonštatoval pre Pravdu Miroslav Beblavý zo Stredoeurópskeho inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy INEKO. Predĺžený pracovný čas podľa neho najviac využijú ľudia vo verejnom sektore, ktorí si chcú privyrábať v inom úväzku, ale aj tí, ktorí pracujú veľa vo svojej profesii. Ide napríklad o učiteľov a vysokoškolských pedagógov, ktorí prednášajú na viacerých univerzitách. V osobitných prípadoch, keď pôjde o záchranu ohrozeného života alebo zdravia obyvateľstva, sa však odpracované hodiny do spomínaného limitu započítavať nebudú. Týka sa to zdravotníckych pracovníkov, ale aj iných záchraná- rov.
Ustanovenia o dĺžke pracovného času sa nebudú vzťahovať na vodičov a ostatných zamestnancov dopravy, ktorí majú nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas.
Tým ministerstvo dopravy po dohode s odborármi vypracuje osobitný predpis.
Päťdesiatosemhodinový pracovný týždeň by mal platiť iba päť rokov, v roku 2007 bude zrejme potrebné zladiť našu legislatívu so smernicou EÚ o maximálnom 48-hodinovom týždennom pracovnom čase.
Na rovnako obmedzený čas by mali platiť aj dohody o pracovnej činnosti. Znamená to, že zamestnávateľ môže prijať do práce človeka najdlhšie na 20 hodín týždenne. Za takého pracovníka nemusí platiť nijaké odvody do poisťovní a Národného úradu práce. "Človek, ktorý pracuje len na dohodu, by si mal uvedomiť, že v prípade choroby nemá nárok na nemocenské dávky a nikto zaňho neplatí ani dôchodkové zabezpečenie," upozornil viceprezident odborárov Juraj Blahák.
"Dohody o pracovnej činnosti sú istou deformáciou pracovného trhu," pripustil Beblavý. V súčasnosti by však ich zákaz výrazne znížil zamestnanosť. Dohody si podľa neho vyžaduje súčasný trh, keď je komplikované prepúšťanie z práce a po prijatí nového zamestnanca musia zamestnávatelia platiť vysoké odvody. "Mohli by sa zrušiť, keby prebehla komplexná reforma, teda keby sa napríklad zároveň znížili odvody," dodal. Pripustil tiež ich možné zneužívanie na ilegálnu prácu. "Čiernej práci však napomáha množstvo ďalších paragrafov v iných zákonoch."
Novela zákonníka ďalej spružňuje aj rozvrhnutie pracovného času. Pôvodne zákonník nariaďoval polhodinovú prestávku po štyroch h...
Celý článok si môžete prečítať tu.
