Klient nesmie mať ani pocit, že nás obťažuje

Regina Ovesny-Straka "pendluje" medzi Viedňou a Braislavou už jedenásť rokov. Prišla na Slovensko v čase, keď banky začínali byť naozaj bankami.

V Bratislave prežije celý týždeň, dokonca ani nie na všetky víkendy odchádza. Má dva domovy, líšia sa len tým, že v tom viedenskom žije mama.

Pred jedenástimi rokmi ste pôsobili na Slovensku v inej banke. Ako ste vtedy vnímali Slovenskú sporiteľňu?

- Sporiteľňa bola veľký kolos. Sotva som prišla, dozvedela som sa že Slovenská sporiteľňa má skvelé treasury, ale zvyšok je ťažkopádny. Bola to banka s povesťou pozostatku socializmu, kde sa dajú peniaze uložiť, ale len ťažko požičať. Sporiteľňa mala imidž príliš konzervatívneho, pomalého, štátneho peňažného ústavu.

Komunikovali ste s touto bankou?

- Samozrejme, najmä s oddelením treasury. Mali sme navzájom otvorené úverové linky, prednosťou sporiteľne bolo, že mala viac peňazí ako ostatné banky. S vrcholovými manažérmi som hovorila sporadicky, s niektorými viac, s inými menej.

Mali ste predstavu o tom, čo vás čaká, keď ste dostali ponuku šéfovať Slovenskej sporiteľni?

- Myslela som si, že mám predstavu. Bolo to však iné. Už v tom čase bola sporiteľňa iná. Začali sa v nej robiť zmeny. V štátnej banke to nie je jednoduché. V deväťdesiatych rokoch ešte vplývala na sporiteľňu politika, viem si predstaviť, že ľudia z vrcholového manažmentu museli veľa "korčuľovať". Cítila som ponuku ako výzvu. Mala som výhodu, že banka, v ktorej som dovtedy pôsobila mala tiež záujem sporiteľňu kúpiť, takže som už veľa vedela. Napriek tomu ma veľa vecí prekvapilo.

Prečo je lepšia súkromná ako štátna banka?

- Principiálne si myslím, že štát má riadiť štát a nie podnikať. Štát, žiaľ alebo našťastie, nie je podnikateľ. Keby sa sústredil na podnikanie, nemohol by plniť sociálne funkcie. Firma, ktorá chce byť úspešná na trhu, potrebuje súkromného majiteľa.

Politika bankám škodí?

- Štátna banka podlieha politickým vplyvom, to sa nedá vylúčiť, taký je život. Politika v podnikateľskej sfére nerobí dobrotu. - Samozrejme, aj banky potrebujú komunikáciu s politikou a politikmi. Je však iné, ak sa rozprávame ako partneri, ako keď iba poslúchame príkazy. Podriadenosť akejkoľvek politike v banke nie je dobrá situácia.

Čo ste museli urobiť ako prvé, keď ste do sporiteľne prišli?

- Musela som sa orientovať. Bola som trocha stratená. Počúvala som ľudí, dostávala som veľa protichodných informácií a hodnotení. Chvíľu trvalo, kým som ich vedela rozlíšiť. Popri tom bolo treba banku meniť, musela som r...

Celý článok si môžete prečítať tu »».