Jedinou istotou do budúcnosti je, že bude narastať miera neistoty a tvrdosť konkurencie

Vedomostná alebo poznatková ekonomika, jej budovanie bude základným predpokladom dlhodobej konkurencieschopnosti. Dôležité je urobiť konkrétne kroky, aby sme k takejto ekonomike smerovali.

Na konci minulého roka sme pripravili a vo vláde schválili program Minerva a boli schválené aj akčné plány. Novou správou je, že vláda schválila nedávno národný program reforiem, ktorý je vlastne rozpracovaným programom Minerva alebo národnou Lisabonskou stratégiou. Je doplnený o environmentálnu časť a o časť týkajúcu sa regionálnej politiky.

Program má dva piliere a obidva považujem za rovnako dôležité. Rozvojová časť - druhý pilier programu - to je vedomostná a poznatková ekonomika, ktorú sme zadefinovali v štyroch prioritách. Prvý pilier zdôrazňuje najmä potrebu dotiahnutia štrukturálnych reforiem a udržania hospodárskej politiky, akú presadzuje vláda v posledných troch rokov. Považujem to za zásadné a kľúčové.

Nestačia iba slová

Nástup nových ekonomík je veľmi razantný a miera konkurencie v tejto oblasti významne narastá. Kým v roku 1970 vo vyspelých krajinách dovoz hotových výrobkov z rozvojových krajín bol menší ako 10 percent ich dovozu, dnes je to už takmer 50 percent. Samozrejme, najmä nástup a rast Číny, Indie, ale aj ďalších ázijských, ale postupne aj východoeurópskych ekonomík - Ruska, Ukrajiny - bude toto číslo ďalej zvyšovať. Aj v tejto súvislosti je a bude kľúčové, aby sme sa nespoliehali len na konkurencieschopnosť.

Nestačí deklarovať, že chceme budovať vedomostnú, poznatkovú ekonomiku a zároveň napríklad navrhovať zavedenie ďalšej sadzby dane z pridanej hodnoty alebo znižovanie spotrebných daní. Viedlo by to k rozvráteniu daňovej reformy, ktorá je jednou z kľúčových štrukturálnych reforiem a ktorá umožňuje vyšší ekonomický rast v krátkodobom a strednodobom horizonte.

Práve v tom je problém mnohých aj vyspelých západoeurópskych krajín, ktoré majú problémy s konkurencieschopnosťou. Aj keď treba tiež povedať, že Európa a jej ekonomika nie je homogénna, že sú tu krajiny, ktoré sú vysoko konkurencieschopné, ako je Írsko, Veľká Británia, ale aj škandinávske krajiny a Holandsko. Ale sú tu aj krajiny, ktoré majú veľké problémy, ako je Taliansko, Francúzsko, Nemecko. A práve váha týchto krajín potom znamená, že Európa svoje zaostávanie za Spojenými štátmi nezmenšuje, ale, naopak, zväčšuje. Na príklade týchto krajín vidieť, že neuskutočnenie štrukturálnych reforiem znamená pohyb v bludnom kruhu nízkeho ekonomického rastu, vysokých deficitov. V takejto situácii je veľmi ťažké hovoriť o reálnom rozvoji vedomostnej ekonomiky.

Bez reforiem to nejde

Bez uskutočnenia štrukturálnych reforiem, bez zlepšenia podnikateľského prostredia nie je možné zase naštartovať ani v krátkodobom horizonte potrebný ekonomický rast, ktorý umožní, aby súkromný aj verejný sektor investoval do vedomostnej, poznatkovej ekonomiky.

Práve príklad niektorých krajín, najmä Írska, je najčastejšie spomínaný a ukazuje, že sa to dá. Uskutočnili štrukturálne reformy, zlepšilo sa ich podnikateľské prostredie, znížili daňové zaťaženia, zatraktívnili svoju ekonomiku pre zahraničných investorov, naštartovali vysoký ekonomický rast a zároveň zabezpečovali aj budovanie poznatkovej ekonomiky - investovali veľa do vzdelania, vedy, výskumu, informatizácie.

Práve spojenie týchto dvoch prístupov, týchto dvoch pilierov viedlo k úspechu, ktorý Írsko dosiahlo. Írsko ešte pred 25 - 30 rokmi už ako členská krajina EÚ malo hrubý domáci produkt na úrovni 50 percent vtedajšej EÚ, čo je presne náš prípad dnes. Po 25 rokoch robenia...

Celý článok si môžete prečítať tu »».