Slovensko by malo dostať možnosť uniknúť z pasce lacného zdroja pracovnej sily a relatívnej chudoby

Pridajte názor  Zdroj:

31. 10. 2005 - Poznatková alebo vedomostná ekonomika bola témou HNClubu, ktorý sa uskutočnil 25. októbra. Hosťami diskusného fóra boli minister financií Ivan Mikloš, prezident Slovak Telecomu Miroslav Majoroš a Peter Weber, generálny riaditeľ Hewlett Packard Slovensko, z ktorého vystúpenia dnes vyberáme.

Ekonomika založená na znalostiach - každý toto slovné spojenie používa. Často si však zvykáme na určité klišé a nie veľmi presne vnímame jeho obsah. Aj v tomto prípade hmlisto chápeme, že by to mali byť vzdelaní ľudia a niečo by nám to malo priniesť.

Definícia

Definícia ekonomiky založenej na znalostiach je takáto: V znalostnej ekonomike informácia znalosti ako primárny zdroj tvorby bohatstva nahrádzajú kapitál a energiu presne tak, ako tieto pred 200 rokmi nahradili pôdu a s ňou spojenú prácu. S tým súvisí aj definícia sveta, ktorý sa delí na

- krajiny motyky,

- krajiny klasickej strojárskej produkcie a

- krajiny postavené na znalostnej ekonomike.

Technologický rozvoj v druhej polovici 20. storočia transformoval ekonomiky na znalostné. Technológie a znalosti sú dnes kľúčovým faktorom hospodárskej produkcie a ekonomického rozvoja. Mobilita a informácia pracovnej sily vo svete spôsobujú, že vedomosti a odborné znalosti sa rýchle prenášajú a umožňujú tiež ekonomickým subjektom, ale aj štátom, rýchle reagovať na zmeny v globálnej ekonomike.

Európsky cieľ

Lisabonská stratégia na rok 2000 správne sformulovala cieľ vybudovať Európu ako znalostnú ekonomiku, ktorá získa dynamiku a konkurencieschopnosť. Za hlavné body si stanovila:

Slovensko. Snímka hn/Štefan Laktiš" height=250 alt="Peter Weber, generálny riaditeľ Hewlett Packard Slovensko. Snímka hn/Štefan Laktiš" src="http://img.ihned.cz/attachment.php/12465060/KVdJvhCg9G5sAaSEu4MFniBj67QOpw3l/20051031_v_peter-weber.png" width=190 align=right>- investície do výskumu a vývoja,

- redukcia administratívnej záťaže,

- podpora podnikateľského prostredia a

- dosiahnutie vysokej úrovne zamestnanosti.

V roku 2005 správa o plnení Lisabonskej stratégie konštatuje, že ambiciózne ciele sa nenapĺňajú, pozícia voči USA a Japonsku sa zhoršila, EÚ sa ťažko vyrovnáva s výzvami globalizácie, vlády EÚ nie sú ochotné k zásadným reformám atď.

Inými slovami, toto sú fakty, na základe ktorých sú dnes počuť výkriky, že Lisabonská stratégia je mŕtva. EÚ ale predsa len niečo urobila a Kokova správa len povedala, že zaostávame, že treba zjednodušiť a zúžiť agendu.

Náš cieľ

Aké ciele by sme sa mali snažiť na Slovensku dosiahnuť? Udržať konkurenčnú výhodu oproti novým krajinám EÚ, ktorú nateraz Slovensko získalo energickými reformami tejto vlády. To je ten minimálny cieľ. Orientovať ekonomiku na produkty a služby s vysokou pridanou hodnotou a využiť súčasné okno zahraničných investícií do tradičných výrob na vybudovanie novej ekonomiky schopnej obstáť v globálnej súťaži.

Momentálne sme v určitom štádiu, preto sústreďme zdroje a pokúsme sa posunúť túto krajinu práve v oblasti znalostnej ekonomiky do pozície, ktorá bude aspoň dobrým európskym priemerom. Sústreďme verejné ...

Celý článok si môžete prečítať tu »».