Keď značky (ne)robia človeka

Pridajte názor  Zdroj:

4. 11. 2005 - "Viac pásikov, viac Adidas," vysvetľuje v ošúchanom vtipe vietnamský trhovník prednosti ponúkaného výrobku. A aby tých predností nebolo málo, dodajme tiež - viac pásikových výrobkov, viac pocitu výlučnosti. Odlíšte sa od ostatných, kašlite na imidž, ukážte, že ste iní - to sú obľúbené slogany firiem, ktoré nás však zároveň svojimi výrobkami dostávajú do situácie, keď si často môžeme vybrať len medzi niekoľkými druhmi uniforiem.

Odlíšte sa od ostatných, kašlite na imidž, ukážte, že ste iní - to sú obľúbené slogany firiem, ktoré nás však zároveň svojimi výrobkami dostávajú do situácie, keď si často môžeme vybrať len medzi niekoľkými druhmi uniforiem.

Tenisková demokracia

Čo ľudí vôbec láka na pásikoch Adidas, zlatých oblúkoch McDonalds či fajke Nike? Každého niečo iné. Na Slovensku sú to stále znaky prestíže a odlíšenia sa. Naproti tomu, napríklad v USA ide o symboly kvality a demokratickosti. Aj keď nie sú najlacnejšie, nie sú to ani značky pre najbohatších. Je to kombinácia dostupnosti a primeranej ceny. Psychológ Štefan Matula má niekedy dokonca dojem, že ľudia na Slovensku podliehajú vplyvom reklamy, vrátane tzv. brandizmu, viac ako naši západní európski spoluobčania. "Ako keby sme chceli za pár rokov dobehnúť to, čo sme si nemohli dovoliť v časoch, keď sa texasky dali kúpiť len v Tuzexe a najodvážnejšou reklamou v televízii bolo zrejme dobromyselné doporučenie, aby sme "nakupovali u odborníkov".

Spoločnosť

Paradoxom zostáva, že to, čo je v Amerike často exkluzívne, u nás takmer nikto nepozná. Vysvetlenie je jednoduché - slabá kúpyschopnosť obyvateľstva a "absencia horných desať tisíc". Platí to aj naopak - to, čo my považujeme za exkluzívne, je tam obyčajné, priemerné, masové. Rovnako ako demokracia. Značky - to je najmä otázka životného štýlu. Zaujímavé však je zistenie, že na Slovensku žije oproti priemeru ostatných krajín strednej a východnej Európy o 30 percent viac tých, čo žijú tradičnými hodnotami (tzv. segment Secure World). Je to dokonca až o 100 percent viac oproti priemeru vybraných krajín západnej Európy," Ilustračná snímka EPAprízvukuje sociológ Martin Mravec zo spoločnostu Gfk.

Slovenská paródia

Nie je jednoduché povedať, či sú u nás mladí ľudia viac "zaťažení" na značkový tovar ako v iných krajinách, pretože na túto tému neexistujú žiadne porovnávajúce reprezentatívne výskumy. Na základe spomínaných informácií zo spoločnosti Gfk, ktorá má definovaných osem životno- štýlových segmentov je skupina mladých (tzv. Magic World) žijúcich ešte v ilúziách počtom relatívne podobná ostatným krajinám. "Celkovo pokrýva takmer 10 percent populácie," dodáva Mravec. Ale, samozrejme, brandizmus to záležitosť predovšetkým mládeže zo stredných a z vyšších tried vo väčších mestách. S malým rozdielom - u nás je rodín zo stredných a z vyšších...

Celý článok si môžete prečítať tu »».