Odloženie deregulácie stlačí infláciu o dve percentá

Slovenská centrálna banka v tomto roku mierne pozmenila portfólio svojich nástrojov. S účinnosťou od prvého januára zrušila zmenkové obchody, lombardný úver, lombardnú sadzbu a predefinovala diskontnú sadzbu, ktorá je dnes ekvivalentná dvojtýždennej repo sadzbe. Hlavným nástrojom Národnej banky Slovenska (NBS) sú úrokové sadzby. Okrem spomínanej repo sadzby sú to sadzby pre jednodňové sterilizačné a refinančné operácie s bankami.

Repo sadzba zostáva naďalej kľúčovým nástrojom NBS, prostredníctvom ktorej plní svoju hlavnú funkciu - udržiavanie cenovej stability. Riadenie výmenného kurzu už od roku 2000 nie je priamym nástrojom menovej politiky centrálnej banky. Intervencie na devízovom trhu sú zamerané predovšetkým na obmedzenie nadmerných fluktuácií kurzu slovenskej koruny. Súčasne sú využívané na stabilizáciu kurzu ak je jeho vývoj determinovaný neekonomickými faktormi. Postupnými zmenami menovo-politického inštrumentária sa NBS približuje k Európskej centrálnej banke (ECB). Po posledných zmenách sú nástroje NBS podľa guvernéra Mariána Juska na 90 percent zhodné s nástrojmi ECB.

Zmeny v nástrojoch menovej politiky slovenskej centrálnej banky nie sú samoúčelné a zamerané len na priblíženie sa k nástrojom vedúcej banky eurozóny. Dôležitým cieľom zmien je zabezpečenie cenovej stability v SR, ktorá úzko súvisí s potrebou vytvorenia prostredia pre dlhodobý rovnovážny rast slovenského hospodárstva a reálneho priblíženia sa k ekonomikám Európskej únie (EÚ).

Už v tomto roku by malo dôjsť k významnému zníženiu inflácie, ktoré však nie je dôsledkom snáh o dosiahnutie cenovej stability. Je spôsobené prerušením deregulácie štátom kontrolovaných cien, ktoré zatiaľ nepokrývajú oprávnené náklady. „Odloženie deregulácie stláča celkovú úroveň nárastu spotrebiteľských cien v tomto roku zhruba o dva percentuálne body,“ povedal guvernér NBS Marián Jusko. Toto zníženie je preto podľa expertov z NBS pre menovú politiku iba falošným signálom. Opätovný nárast cenovej hladiny očakávajú predstavitelia centrálnej banky po oživení deregulácie v budúcom roku. Okrem toho, že deregulácia je podmienkou vstupu do EÚ, existuje podľa NBS potreba prispôsobiť úroveň cenovej hladiny krajinám EÚ. „Vyššiu cenovú hladinu v predvstupovom období považujeme dokonca za žiaducu,“ uvádza sa v Menovom programe Národnej banky Slovenska na rok 2002.

Aj napriek očakávanej vyššej volatilite celkovej miery inflácie spôsobenej prerušením deregulácie NBS predpokladá, že v prípade jadrovej inflácie, ktorá je pre jej politiku rozhodujúca, bude v strednodobom horizonte pokračovať „kontinuálny dezinflačný proces“. Jadrová inflácia je súčtom čistej inflácie a potravín. Čistá inflácia pozostáva z trhových služieb a obchodovateľných tovarov. Od celkovej inflácie sa jadrová líši tým, že pri jej výpočte sa vylučuje vplyv nepriamych daní a regulovaných cien.

Rizikom pre vývoj inflácie budú v tomto roku hlavne externé faktory ako cena ropy, plynu, vývoj výmenného kurzu slovenskej koruny voči euru a americkému doláru a v neposlednom rade aj klimatické vplyvy, od ktorých sa budú odvíjať ceny potravín. Tieto faktory centrálna banka ovplyvniť nemôže. „Preto z pohľadu vývoja inflácie pravdepodobne nebude potrebné uskutočniť zmenu vo výkone menovej politiky,“ uvádza sa v menovom programe.

Z domácich vplyvov bude dôležité, či vývoj verejných financií neprekročí vládou stanovené hranice (deficit do 3,6 % z hrubého domáceho produktu). Ďalej to, či bude politická vôľa na vytváranie úspor a na zamedzenie nadmerného zvyšovania súkromnej a verejnej spotreby. Týka sa to predovšetkým úprav regulovaných cien, mzdového vývoja a použitia privatizačných príjmov. NBS podporuje, aby peniaze z privatizácie Slovenského plynárenského priemyslu išli na reformu dôchodkového systému a na splatenie starých dlhov štátu. Medzi ďalšie vnútorné riziká v neposlednom rade patria parlamentné voľby, správanie sa zahraničných investorov s vplyvom na menový kurz a priame zahraničné investície, neuskutočnenie privatizácie plynárenského priemyslu a zvýšenie miezd vo verejnom sektore pri súčasnej stagnácii zvyšovania regulovaných cien. Aj napriek hrozbe niektorých interných faktorov očakáva NBS v aktuálnom menovom programe nižší príspevok cien potravín k inflácii, ako aj neinflačný vplyv spotrebiteľského dopytu. „Bez ohľadu na vývoj mzdových vyjednávaní a vplyvu verejného sektora na spotrebu, nepredpokladáme výraznejší dopad týchto faktorov na vývoj inflácie,“ konštatuje menový program.

Spotr...

Celý článok si môžete prečítať tu.