Prežije Argentína finančný kolaps?

Väčšina krajín Latinskej Ameriky sa minulom roku nachádzala v recesii. Najhoršie je na tom Argentína. Problémy krajiny spôsobila situácia okolo argentínskej meny, keďže kurz pesa bol pevne nadviazaný na americký dolár. Ak sa posilňoval dolár, posilňovalo sa aj peso, ak sa oslaboval dolár, argentínske peso sa oslabovalo tiež. V posledných rokoch sme boli svedkami silnej americkej meny, čo sa, samozrejme, odrazilo aj na hodnote pesa. Práve vďaka tomu vzrástla hodnota dlhov. Fixovanie národnej meny na dolár nesie so sebou výhody v podobe obmedzenia vysokých nárastov cenovej hladiny, zvýšenia investičnej atraktivity regiónu pre zahraničné subjekty, no na druhej strane prináša veľké riziká.

Naviazanie argentínskeho pesa na americký dolár podporoval aj nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, Američan Joseph Stiglitz. „Keď sa Argentína v roku 1991 rozhodla pre pevný výmenný kurz svojej meny voči doláru, bolo to skutočne nevyhnutné. Ale keď inflácia klesla, Medzinárodný menový fond (MMF) mal viesť Argentínu k tomu, aby sa vzdala pevného výmenného kurzu. Bola totiž už oveľa silnejšia, aby mohla odolávať inflačným tlakom,“ uviedol Stiglitz. Tento krok síce odstránil hyperinfláciu, ale nevytvoril predpoklady pre trvalý hospodársky rast. Krajina zožala pochvalu za to, že umožnila vstúpiť veľmi bohatým zahraničným bankám do svojho bankového systému. Istý čas sa to prejavilo na jeho stabilite. Tento úspech spolu s hospodárskou reformou posilnil dôveru zahraničných investorov. V prvých piatich rokoch od začiatku dolarizácie rástla argentínska ekonomika priemerne ročne tempom 4,8 %. Ale systém sa neosvedčil, lebo malé a stredné podniky nemali dostatočný prístup k finančným zdrojom. To viedlo k podlomeniu hospodárskeho rastu. Kríza vo východnej Ázii v roku 1997 bola tvrdou skúškou aj pre argentínsku ekonomiku. Globálna finančná kríza vyvolala rast úrokov pre rozvíjajúce sa krajiny. Argentínsky menový systém ju prežil, ale len za cenu dvojcifernej miery nezamestnanosti. Vysoké úroky zaťažili rozpočet štátu. Problémy sa začali hromadiť v roku 1998, keď sa Argentína dostala do recesie. Odvtedy sa výkonnosť jej ekonomiky znižovala ročne priemerne o 3,2 %. Peso bolo čoraz viac nadhodnotené, a ekonomika sa dostala do depresia. Ceny začali postupne klesať a deflácia umŕtvila hospodárstvo. Mzdy a platy v Argentíne klesli, ale nie v takom rozsahu, aby jej umožnili zvýšiť svoju konkurencieschopnosť. Napriek tomu stará argentínska vláda trvala na chybnom kurze a pokúšala sa ho zachrániť ešte prísnejšou úspornou politikou.

V rámci devalvácie pesa, ktorého výmenný kurz momentálne dosahuje k americkému doláru 2:1, hoci ešte pred dvoma mesiacmi bol tento pomer vyčíslený reláciou 1:1 sa očakáva, že argentínsky export by sa teraz mal menovými pohybmi zvýhodniť, za čo bude musieť novou daňovou sadzbou „zaplatiť“. Argentínske firmy sa však obávajú, že ich pozícia vo vzťahu k zahraničným investorom sa skomplikuje vzhľadom na nestabilnú situáciu, ktorá je spojená s prípadnými novými investíciami.

Zahraničný dlh v období vyhlásenia defaultu krajiny predstavoval vyše 130 mld. USD Treba vidieť, že pomer verejného dlhu voči hrubému domácemu produktu (HDP) v období argentínskeho krachu zostal pomerne mierny, približne 45 %, a tento ukazovateľ je oveľa nižší ako napr. japonský. Americký ekonóm Paul Krugman upozornil, že deficit štátneho rozpočtu v minulých rokoch neprekročil hranicu 3 % HDP, čo by znamenalo, že by spĺňala aj ďalšie z kritérií Európskej menovej únie.

Hrubý domáci produkt Argentíny dosiahol v minulom roku celkovú hodnotu 269,6 mld. USD a v porovnaní s rokom 2000 bol nižší o 5,1 %. Experti predpokladajú, že výkonnosť argentínskej ekonomiky v tomto roku klesne ešte výraznejšie. Argentínska ekonomika sa v prvých troch mesiacoch roku medziročne zníži o osem percent, v druhom sa má pokles spomaliť na sedem percent . Uviedol to námestník argentínskeho ministra hospodárstva Jorge Todesca. Krajina zároveň požiadala o ďalšiu medzinárodnú finanční pomoc.

„Z dna sa mala argentínska ekonomika odraziť vo februári, v druhej polovici roku by mala začať opäť rásť. V treťom štvrťroku by sa HDP kraji...

Celý článok si môžete prečítať tu.