Škody po Frunim, Gregovi a Mojžišovi.

Vladimír Fruni odkázal klientov spoločnosti Horizont Slovakia na jej údajného nového majiteľa. Matúš Grega zas chce dať svojim klientom namiesto peňazí akcie AGW. FOTO - ARCHÍV SME

Keď sa pred dvoma mesiacmi zavreli pobočky spoločností Horizont i B.M.G. Invest, a onedlho to isté urobili aj AGW a Drukos, nastalo iba to, čo sa všeobecne očakávalo. Každý, kto bol hoci len nepatrne informovaný, vedel, že raz sa tak stane. Čo nikto zvonku nepoznal presne, bol iba dátum, kedy k tomu dôjde.

Po emocionálnej reakcii na fakt, že státisíce ľudí prišli o miliardy korún, sa verejná debata točí najmä okolo toho, ako je možné, že „podnikanie“, aké pestovali B.M.G. Invest, AGW a Drukos Výnos, mohlo trvať tak dlho a prebiehať tak nerušene.

Prečo nekonali

Kauza nebankových nelicencovaných subjektov, spätá s konaním i nekonaním vládnej garnitúry, s činmi vkladateľov i reakciami postihnutých, so sebaobhajobou zainteresovaných a s postojmi vplyvných činiteľov, vypovedá o stave spoločnosti viac než politologické, sociologické a ekonomické analýzy. Obraz, ktorý o krajine prináša, je veľmi negatívny.

Na poznámku, prečo príslušné orgány, ak roky sledovali činnosť nebankových subjektov, začali konať až potom, keď nelicencované spoločnosti prestali plniť svoje záväzky, minulý týždeň odpovedal generálny prokurátor Slovenskej republiky. Podľa Milana Hanzela vyšetrovatelia a prokurátori nekonali, lebo „neboli ujasnené otázky, či ide, alebo nejde o neoprávnené podnikanie. Jeden úrad tvrdil tak, druhý opak a tretí akceptoval tvrdenie obidvoch“. Generálny prokurátor minulý týždeň tiež potvrdil, že orgány činné v trestnom konaní doteraz nemajú „relevantné doklady od finančných orgánov“.

Ak je tak, potom vzniká otázka, na akom základe bol vlastne vypísaný medzinárodný zatykač na predstaviteľov spoločnosti Horizont? Iba na tom, že pobočky sú zatvorené a že rozhorčenie postihnutých bolo príliš veľké, aby sa zatykač nevystavil?

Po šiestich rokoch

Ak nebolo jasné, či ide, alebo nejde o neoprávnené podnikanie, kým boli pobočky otvorené, stačí ich zatvorenie na to, aby bolo isté, že ide o trestný čin?

Na zjavnú slabinu takého trestného stíhania preventívne, teda ešte skôr, než sa naozaj začalo, upozornil práve ten, koho sa týka najviac. Vladimír Fruni už v polovici februára denníku SME povedal, prečo sa v jeho prípade nedá hovoriť o neoprávnenom podnikaní: „Ak by štát naozaj niečo také tvrdil, tak sa pýtam, načo tu máme finančnú políciu a ďalšie štátne orgány, keď to vyhlásia po šiestich rokoch?“

Ak by sa orgánom činným v trestnom konaní podarilo dokázať, že sa Vladimír Fruni dopustil trestného činu, zároveň tým dokážu aj niečo iné. Že mu svojou nečinnosťou umožnili, aby sa svojmu neoprávnenému podnikaniu venoval šesť dlhých rokov.

Ako „sa“ stratili

Pretože nebankové subjekty prijímali peniaze od občanov tak, že využívali príslušné ustanovenia Občianskeho a Obchodného zákonníka, nebolo jednoduché im túto činnosť znemožniť legislatívnym zásahom. Úspech nelicencovaných spoločností však závisel od reklamy a zákonné obmedzenie v tejto oblasti by bolo veľmi účinné.

Podľa týždenníka Trend už v máji 2000 legislatívci ministerstiev hospodárstva a financií ponúkli do zákona o reklame také ustanovenia, ktoré by spoločnostiam B.M.G. Invest, AGW i Drukos Výnos skomplikovali reklamu na ich „výnosy“. Jeden z nich dokonca výslovne zakazoval, aby sa v reklame uvádzali údaje „o budúcom zhodnotení peňažných prostriedkov, ktorého zhodnotenie nemožno preukázať“. Inými slovami, žiadna nebanková nelicencovaná spoločnosť by nesmela sľubovať taký výnos, aký sľubovali všetky…

Faktom je, že žiadne ustanovenie, ktoré by znížilo účinnosť reklamných kampaní, sa napokon do zákona nedostalo. Hovorca ministerstva financií redaktorovi Čikovskému povedal, že ho z návrhu vyradila legislatívna rada vlády. Jej predseda Fogaš naopak vyhlásil, že tieto ustanovenia „zrejme boli odmietnuté v čase pripomienkového konania či v práci s predlohou“. Jednoducho „sa“ z návrhu stratili. Preto reklamné kampane spoločností bežali až do poslednej chvíle a ešte aj chvíľu po nej. Oni totiž vytvárali zdroje, bez ktorých by systém nemohol fungovať. Keďže vláda ani poslanci Národnej rady na ne nesiahli, systém fungoval až dovtedy, kým sa vnútorne nevyčerpal.

Malíková a Belousov

To, čo umožnili zodpovední činitelia svojou nečinnosťou pred zatvorením pobočiek troch spoločností, dokonali nezodpovední politici po ich zatvorení.

Predseda SDĽ Pavel Koncoš využil koniec nebankových subjektov na to, aby si ešte raz vybavil účty z exministerkou Schmögnerovou. Predseda Smeru Robert Fico si prisadil tým, že žiadal vyplatiť sklamaných klientov z peňazí, ktoré má za privatizáciu SPP dostať privatizačný poradca. Ani SDĽ, ani Smer však neurobili z odškodnenia poškodených predvolebnú kampaň. Na také niečo sa odhodlala len šéfka SNS a predsedovia HZDS a ...

Celý článok si môžete prečítať tu.