Aký bude slovenský kapitálový trh v roku 2010?
Pridajte názor26. 3. 2002 - Zmena charakteru národného finančného systému je ťažko predstaviteľná bez zmien v národnej ekonomike.
Kapitálový trh teda v SR v roku 2010 určite bude. Určite však bude inakší, ako sme si ho pred desiatimi rokmi predstavovali. Určite u nás nebude fungovať burza typu New York Stock Exchange alebo NASDAQ. Na to je Slovensko jednak príliš malé a skrz-naskrz „bankové“... Banky budú nielen hlavnými obchodníkmi, ale aj hlavnými dodávateľmi produktov pre kapitálový trh, či už to budú hypotekárne záložné listy alebo podielové fondy manažované bankovými správcovskými spoločnosťami. Vyskytnú sa, prirodzene, aj miestne obmedzené emisie akcií a podnikových dlhopisov, ale ich význam v porovnaní s hypotékami a podielovými listami bude relatívne malý. Dá sa povedať, že trh sa bude omnoho viac orientovať na individuálnych investorov ako doteraz. Z toho vyplýva aj odlišná štruktúra regulácie kapitálového trhu. Omnoho väčší dôraz bude treba venovať otázkam kolektívneho investovania, hypoték elektronického predaja finančných služieb. V tomto smere budeme mať veľa čo doháňať.
V rozvinutej trhovej ekonomike plní kapitálový trh niekoľko základných funkcií:
- Organizovanie ponuky a dopytu po kapitále, najmä formou vytvorenia vhodného obchodného systému, ktorý umožní stretnutie podstatnej časti ponuky a dopytu. To je možné len vtedy, ak je trh likvidný a významný prinajmenšom v rámci národnej ekonomiky.
- Objektívna tvorba cien investícií formou generovania kurzov cenných papierov bez ich manipulácie účastníkmi trhu.
- Získavanie nového kapitálu formou primárnych emisií akcií a dlhopisov.
- Regulácia aktivít účastníkov kapitálového trhu regulačnými a dozornými orgánmi
- Malé rozmery slovenskej ekonomiky a jej celková nižšia výkonnostná úroveň v porovnaní s vyspelými trhovými ekonomikami. Nemožno očakávať veľký počet emitentov kvalitných emisií v krajine s 5,37 milióna obyvateľov, kde HDP na hlavu nedosahuje ani 3840 USD (odhad na rok 2000).
- Absencia tradície kapitálového trhu.
V typológii národných finančných systémov podľa spôsobu získavania a alokácie investícií Slovensko vykazuje jednoznačné prvky bankovej ekonomiky, čím sa zásadne odlišuje od modelov tzv. burzových ekonomík, typických pre anglosaské krajiny a niektoré krajiny juhovýchodnej Ázie.
K subjektívnym faktorom patrili najmä viaceré nešťastné rozhodnutia v oblasti privatizácie, oneskorená tvorba regulačných orgánov, ako aj pomalý proces vytvárania veľkých inštitucionálnych investorov, ktorí sú na trhu hlavnými zdrojmi likvidity.
Po 12 rokoch ekonomickej reformy kapitálový trh v SR stále živorí? Vynára sa zásadná otázka: má kapitálový trh v slovenskej ekonomike vôbec nejaké miesto? Skúsme sa pozrieť na jeho budúcnosť triezvymi očami, zbavených bežných stereotypov.
O čom všetkom kapitálový trh je a môže byť
Kapitálový trh v širšom zmysle a trh cenných papierov v užšom zmysle sa tradične chápu ako miesto, kde sa získava kapitál a stanovuje sa jeho objektívna cena na základe ponuky a dopytu. Z tohto dôvodu figuruje rozvoj kapitálového trhu a jeho inštitúcií v programe takmer každej vlády vo svete. Existujú však názory (presadzované napr. niektorými ekonómami Svetovej banky), že kapitálový trh v podobe burzy cenných papierov nie je nevyhnutne potrebnou rekvizitou národnej ekonomiky a zvlášť nie v malých a menej rozvinutých krajinách. Národné finančné systémy sa dajú rozdeliť do dvoch základných skupín, na tzv. bankové ekonomiky a na ekonomiky kapitálového trhu. Posledne menované sú typické najmä pre anglosaské krajiny. Väčšina krajín kontinentálnej Európy a takmer všetky menej rozvinuté krajiny sveta však na obsluhu akumulácie a prerozdeľovania investícií používajú najmä bankový systém, čo v plnej miere platí aj o Slovensku. Treba skonštatovať, že konkrétna podoba národného finančného systému nevzniká oddelene od vývoja reálnej ekonomiky. Úzko súvisí najmä so systémom vlastníctva a riadenia podnikov. Tam, kde sú hlavnými akcionármi (verejne obchodovaných) firiem individuálni a inštitucionálni (nebankoví) investori, podstatná časť investičného kapitálu sa získava na kapitálovom trhu. Naopak, ak majú na vlastníctve a riadení podnikov podstatnú účasť banky, kapitálový trh ustupuje do úzadia. Namiesto firiem na ňom získava kapitál štát a finančné inštitúcie. Je charakteristické, že na takýchto kapitálových trhoch má omnoho väčší význam obchodovanie so štátnymi a s podnikovými dlhopismi ako obchodovanie s akciami.
Zmena charakteru národného finančného systému je teda ťažko predstaviteľná bez zmien v národnej ekonomike. Preto aj budúcnosť slovenského národného finančného systému (a v jeho rámci kapitálového trhu) treba vidieť v tejto súvislosti. Aký je teda pravdepodobný scenár vývoja slovenského kapitálového trhu do roku 2010 a ktoré faktory ho budú ovplyvňovať?
Systémové faktory
Základnú podobu slovenského kapitálového trhu určia systémové faktory:
Dá sa položiť „kacírska“ otázka: potrebuje vôbec SR kapitálový trh? Nestačí mu súčasný bankový systém? Kým asi do roku 1999 prevládal v SR dopyt po kapitále (najmä zo strany štátu), v súčasnosti je kapitálu nadbytok. To súvisí okrem opatrnejšieho rozpočtového hospodárenia aj s prílevom zahraničných investícií. Kapitálu je v bankových inštitúciách relatívne dosť, skôr chýbajú podnikateľské projekty na jeho uplatnenie. Zdravé podniky už nemajú problém so získaním úveru. Získavanie kapitálu prostredníctvom burzy ako alternatívy k bankovému úveru už nie je pre ne veľmi atraktívne. Z tohto hľadiska sa význam burzy ako miesta získavania investícií javí v SR ako relatívne malý. Pokiaľ nedôjde k výraznejšiemu nedostatku kapitálu a jeho zdraženiu, prevaha bankového financovania nad burzovým potrvá aj v roku 2010.