Štát podporuje spotrebiteľské organizácie od 1 do 2,6 mil. Sk, čo je málo

Pridajte názor  Zdroj: TASR

22. 11. 2005 - Skúsenosti z 15-ročnej činnosti spotrebiteľského hnutia na Slovensku s dôrazom na úsilie ich zjednotenia, aby sa darili koordinovane a úspešne riešiť pálčivé problémy súvisiace s ochranou spotrebiteľa, bude hlavným bodom programu seminára, ktorý pripravilo občianske združenie Spotrebiteľský inštitút (SI) na 23.

Bratislava 22. novembra (TASR) - Skúsenosti z 15-ročnej činnosti spotrebiteľského hnutia na Slovensku s dôrazom na úsilie ich zjednotenia, aby sa darili koordinovane a úspešne riešiť pálčivé problémy súvisiace s ochranou spotrebiteľa, bude hlavným bodom programu seminára, ktorý pripravilo občianske združenie Spotrebiteľský inštitút (SI) na 23. novembra. Podujatie sa uskutoční v Bratislave. Oznámil to dnes na tlačovej konferencii predseda správnej rady SI Pavel Hraško.

Uviedol, že 15 rokov nezávislého spotrebiteľského hnutia znamená, že toto hnutie musí aj z niečoho žiť. A to nielen u nás, ale všade na svete funguje z podpory štátu a z vlastných aktivít. "Pokiaľ ide o podporu štátu v SR treba povedať, že je prakticky najnižšia zo všetkých členských krajín EÚ. Z kapitoly Ministerstva hospodárstva SR za toto dlhé obdobie spotrebiteľské hnutie dostávalo a dostáva ročne od 1 milióna až do 2,6 milióna korún, to je najvyššia pridelená suma." Podpora štátu by však mala byť oveľa väčšia, príspevky a zápisné členov vo viac ako 40 spotrebiteľských organizáciách nepokryjú náklady a celé financovanie grantov, hoci sa pri nich dá žiadať o podporu aj z fondov EÚ, dodal predseda.

Pokiaľ ide o podporu štátu spotrebiteľských inštitútov v EÚ možno podľa jeho názoru v jednotlivých štátoch pozorovať rozdielnu situáciu. Najviac skúseností má SI z Nemecka, kde existujú dve významné spotrebiteľské organizácie, Nadácia testovanie tovarov Stiftung Warentest (SW) a Spolkový zväz spotrebiteľov Verbraucherzentrale Bundesverband (VZBV). Kým SW dostáva z celkového rozpočtu štátu na tento účel jednu štvrtinu prostriedkov a 70 % si dokáže sama zarobiť, po ukončení integračného procesu VZBV štát dotuje až do výšky 70 % výdavkov a 25 % si dokáže vykryť vlastnými výkonmi.

"Problém je v tom, že spotrebiteľské hnutie na Slovensku je atomizované, a preto je nevyhnutné dohodnúť sa na nejakej forme integrácie. Ak sa tak nestane, nebude spotrebiteľské hnutie existovať." Nedá sa očakávať, povedal, že by Ministerstvo hospodárstva či zahraničie integračné zoskupenia na Slovensku vytvárali. Spomínaný seminár bude diskusným fórom odborníkov hľadajúcich možnosti a formy integrácie spotrebiteľských organizácií.

Riaditeľka Fóra spotrebiteľov Marta Černá upozornila, že sa oproti predchádzajúcim rokom mení aj charakter reklamácií spotrebiteľov. Najviac ich je na zvýšenie cien energií a nájomného v bytoch, čo však vybavujú energetické centrá a Inštitút bývania. Najčastejšie, spresnila, je teraz predmetom reklamácií bežný tovar, potraviny, obuv, kadernícke a lekárske služby, čistiarne, cestovné kancelárie. Uvítala, že kontrolu potravín, najmä teraz odhaleného mäsa v hypermarketoch po záruke, prebrali od veterinárov poľnohospodári.

UPOZORNENIE:

TASR ponúka k správe zvukový záznam.