Erich Feix: Reforma na Slovensku je ako magnet
Pridajte názor30. 11. 2005 - Slovensko je momentálne na výslní. Súčasný trend má pritom šancu si aj udržať. Produkcia a výkony budú musieť byť natoľko kvalitné, aby sa investorom nevyplatilo tento trh opustiť len kvôli lacnejšej pracovnej sile. O nemeckých firmách na Slovensku a slovenských firmách v Nemecku hovoríme s prvým prezidentom nedávno založenej Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory Erichom Feixom.
Slovensko je momentálne na výslní. Súčasný trend má pritom šancu si aj udržať. Produkcia a výkony budú musieť byť natoľko kvalitné, aby sa investorom nevyplatilo tento trh opustiť len kvôli lacnejšej pracovnej sile. O nemeckých firmách na Slovensku a slovenských firmách v Nemecku hovoríme s prvým prezidentom nedávno založenej Slovensko-nemeckej obchodnej a priemyselnej komory (SNOPK) Erichom Feixom.
Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora bola založená v júni tohto roka. Prečo až teraz?- Teraz vznikla len právna forma komory. Ale my už máme za sebou dlhšiu históriu činnosti. Určité obdobie bola riadená z Prahy. Od roku 2002 sme však už mali vlastného zástupcu, ktorý sídlil v Bratislave. O dva roky neskôr sme založili Združenie nemeckých a slovenských obchodníkov. A toto združenie sa počas tohto leta transformovalo na komoru. Nemusíme sa za nič hanbiť. Máme už teraz viac členov, ako iné komory za niekoľko rokov pôsobenia.
Nemyslíte teda, že je to neskoro?- O tejto otázke by sa dalo polemizovať. Napríklad rakúska komora je tu už dlhšie, ale Rakúsko je priamym susedom Slovenska. Nemecko so Slovenskom nemá spoločné hranice. Môžeme však vidieť vzájomnú paralelu. V Českej republike, s ktorou Nemecko susedí, bola nemecká komora skôr. Je pravdepodobné, že sa
vyskytli aj predsudky voči Slovensku, ktoré bolo ekonomicky najslabšou krajinou Vyšehradskej štvorky. Maďarsko, Poľsko, Česko boli preto viac preferované v oblasti zahraničného obchodu. Vznik komory je teda jasným dôkazom, že Slovensko získava viac a viac na svojom postavení.
Ak mali nemecké firmy nejaké predsudky, myslíte si, že už patria minulosti?- Určite a súvisí to nielen s ekonomickým, ale aj so spoločenským vývojom na Slovensku. Aj preto momentálne Slovensko funguje ako obrovský magnet. Tento fakt bol aj ústrednou témou rozhovorov či so spolkovým prezidentom Horstom Köhlerom, alebo so slovenským premiérom Mikulášom Dzurindom. Hlavným ťahúňom je daňová reforma a jej rovná daň. Je to vec, ktorú v Európe obdivujú, ale aj závidia a niektorí sa jej aj boja.
Koľko odhadujete, že je na Slovensku firiem s nemeckým kapitálom?- Niečo viac ako štyristo. Komora má v súčasnosti 120 členov. Naším cieľom je dvojka vpredu. Takže aspoň polovicu tých všetkých firiem by sme chceli mať u nás. Našimi členmi sú však aj čisto slovenské firmy, ktoré sa stali členmi komory na základe ich blízkej spolupráce s nemeckými podnikmi.
Sú členmi komory len veľké firmy?- Nie, to určite nie a nie je to ani naším cieľom. Veľkosť členských firiem je veľmi rôzna. Ako príklad môžeme zobrať zloženie osemčlenného predstavenstva komory. Okrem jedného výkonného pracovníka komory je tam sedem reprezentantov rôznych firiem. Najmenšia z nich má 190 zamestnancov, najväčšia vyše desaťtisíc.
Ako podľa vašej skúsenosti vnímajú Slovensko? Je to skutočne len cez tých devätnásť percent dane z príjmov?- Dôvodov, prečo prišli na Slovensko, bolo určite viac. Tými najhlavnejšími, ktoré vždy uvádzajú, sú lacná pracovná sila a jej dostatok. To sa týka najmä firiem, ktoré niečo vyrábajú. Ale sú aj firmy, ako Prvá stavebná sporiteľňa, alebo rôzne poisťovne, banky, ktoré príchodom na Slovensko sledujú rozšírenie svojho obchodu o nové trhy. Keďže niektoré sú v SR dlhé roky, myslím si, že krajinu vnímajú veľmi pozitívne. Robili sme anketu medzi našimi členmi. Až 95 percent predstaviteľov firiem sa vyjadrilo, že by investíciu znovu zrealizovalo. Samozrejme, boli aj takí, ktorí na Slovensku neboli spokoj...