Platí nový Zákonník práce: Osobné údaje sú tabu

BRATISLAVA - Zamestnávateľ sa oddnes nesmie uchádzača o miesto pýtať na osobné veci. Rodinné pomery, náboženstvo, politická príslušnosť, odborová organizovanosť, počet detí či tehotenstvo majú zostať utajené.

Týka sa to povolaní, ktoré si nevyžadujú bezúhonnosť, zdravotnú alebo psychickú spôsobilosť. Teda napríklad administratívne pracovníčky budú možnému zamestnávateľovi predkladať len profesijný životopis s kvalifikačnými predpokladmi a doterajšou praxou.

Nariaďuje to nový Zákonník práce, ktorý práve nadobudol účinnosť. "Takýto postup je v Európe bežný, aby každý človek mal rovnaké šance zamestnať sa," vysvetlila Mária Buchtová z ministerstva práce. Odmietla úvahy, že zamestnávateľ je tak nútený "kupovať mačku vo vreci". Zamestnávateľ totiž podľa nej nesmie niekoho odmietnuť len preto, že má AIDS, epilepsiu alebo viac detí. Ak by zamestnávateľ protizákonne žiadal osobné údaje a kvôli nim niekoho nezamestnal, poškodený sa môže obrátiť na súd a získať tak dvojnásobok mesačnej mzdy, ktorú by dostával, keby prácu získal. V prípadoch, že si práca vyžaduje psychickú spôsobilosť, alebo je istej skupine ľudí (napr. tehotným ženám) zakázaná, uchádzač o miesto musí potrebné údaje o sebe poskytnúť.

Ide napríklad o post lekára, učiteľa, vodiča, stavbára, bankového úradníka, pracovníka v jadrovej elektrárni alebo v inej rizikovej práci. Za zdravotné prehliadky by zamestnanec nemal v nijakom prípade platiť, buď ich uhrádza poisťovňa, alebo zamestnávateľ.

Ľudia budú môcť robiť najviac 58 hodín týždenne. Čistý týždenný pracovný čas, bez nadčasov, je stanovený na 40 hodín. Doň však nie sú započítané prestávky na jedlo a oddych, rovnako ani čas odpracovaný na základe dohody o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Päťdesiatosemhodinový limit sa netýka ani lekárov, či iných záchranárov pri záchrane života, alebo zdravia obyvateľstva. Výnimku majú aj vodiči a ostatní zamestnanci dopravy s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom. "V Európe je trend skracovať pracovný čas, Francúzi napríklad pracujú 35 hodín týždenne," pripomenula Buchtová. Na Slovensku by však podľa lekárov, pedagógov a umelcov kratší pracovný čas mohol ohroziť zdravotnú starostlivosť, divadelné predstavenia či existenciu niektorých vysokých škôl.

Ľudia sa môžu zamestnať, iba ak podpíšu pracovnú zmluvu. Ustanoviť niekoho do funkcie na základe vymenovania alebo zvolenia v okrem štátnej a výnimočne verejnej služby nebude možné. "Zamestnanec tak má istotu, že nebude po vymenovaní kedykoľvek, hoci aj bez dôvodu odvolaný," pripomenula Buchtová. Písomná dohoda platí aj v prípade zamestnania na dohodu o pracovnej činnosti a pri dohode o vykonaní práce. "Dohodu o pracovnej činnosti nemajú nikde vo svete," zdôraznila Buchtová. Pravidelne opakovaná činnosť by sa mala vykonávať v pracovno...

Celý článok si môžete prečítať tu.