Ako Fruni podnikateľa prosil o svoje zmluvy

Záber z videokazety, na ktorej je nahrávka, z telefonického rozhovoru Vladimíra Fruniho s nemenovaným podnikateľom. Na kazete sú okrem rozhovoru opísané aj rokovania s americkým investorom a zaznamenané ďalšie rozhovory. FOTO – SME

Fruni: „Zdravím ťa.“

Podnikateľ: „Zatiaľ len tak rozprávajme, som 150 kilometrov od Bratislavy. Mám dobrý telefón.“

Fruni: „Dobre, aj ja mám bezpečný.“

Podnikateľ: „Ja ti to porozprávam v krátkosti, len aby si vedel. Jedná sa o to, že je to politická objednávka. Dali to Šátekovi, vieš kto je?“

Fruni: „Nie, nepoznám.“

Podnikateľ: „No, zo špeciálneho útvaru, obzvlášť závažnej kriminálnej činnosti. A čo robí oného, Lexu. A majú pokyn v podstate zavrieť kohokoľvek, len proste aby Dzurinda pred voľbami mal výsledok. Rozumieš ma? Absolútne. Či spravil voľačo, či nespravil voľačo, proste skrz ľudí. Zároveň zariadili, aby tam bola kontrola, aby prijali tú zmenu v onom, v registri a predbežného správcu menovali, bez ktorého nemôžeš ako konateľ podpísať, musí to parafovať. Rozumieš ma? Teraz. Dúfam, že sú to dobré telefóny.“

Fruni: „Môj je dobrý.“

Podnikateľ: „Je tam oné, že odhadujú to, ešte šťastie, že skrz Černáka predĺžili vyšetrovaciu väzbu na päť rokov. Lebo to sú už úlohy. To ti hovorím úplne z kuchyne. Majú 150-tisíc ľudí vypočuť ako poškodzovanie veriteľa. Rozumieš ma? To je minimálne na tri-štyri roky, každý koľko, za koľko percent. Teraz každého, koho len zoberú za hraniciach, päť rokov bude čakať na výsledok. Nemusel nič spraviť, nič, rozumieš ma, lebo potom sa to v tej mozaike bude – toto neni pravda, toto neni pravda, toto. Oni, to našli, tam našli, že súkromne požičiaval, že v podstate spreneveril, keď vybral od ľudí a neinvestoval, a tak ďalej, tak jednoducho, že to jako spreneveril peniaze.“

Fruni: „No práve to by museli dokázať.“

Podnikateľ: „No počkaj, ja ti hovorím, že oni to berú tak, že si používal peniaze na iné ako na investície a na úroky. A ďalšie a ďalšie veci… zlá kúpa a tak ďalej. Majú tam dvadsať paragrafov. A teba potrebujú jak hruštičku, aby pred voľbami hovorili, že to je obrovský záťah. A teraz ešte krajšie by to bolo, chcú aj týchto zmocnencov. Zatiaľ podvod, lebo že tá pohľadávka, oni že ju zatiaľ budú kvalifikovať ako nebonitnú, rozumieš? Až keď ten, čo som ti hovoril, vyhlási, že je bonitná, to zaplatí, potom bude už zas ten pohľad iný. Ten to vyhlási tak v apríli, v máji.“

Fruni: „No ale včera vyhlásil niečo iné. Včera vyhlásil, že peniaze ľuďom vyplatené nebudú. A povedal to ten, čo mal vyhlásiť tento týždeň, že budú. Rozumieš.“

Podnikateľ: „Kto? Ten, čo u vás hral.“

Fruni: „No, ten.“

Podnikateľ: „Ale kde.“

Fruni: „No tak včera som mal potvrdené, že včera v televízii vystúpil.“

Podnikateľ: „Ale kdeže, veď ja som s ním sedel. A dokonca, tento ti nepovedal, Bencze, že chce osobne 150-tisíc listov poslať.“

Fruni: „Niečo také hovoril, hej.“

Podnikateľ: „Tak keď nastúpi ku každému zvlášť, tak takéto veci ja si nemyslím, že sú ináč. Tak preto sa to všetko schovalo do trezoru, lebo zmluvy sú platné, a keď sa trošilinka, za mesiac ukľudní situácia, keď bude možné rokovať so správcom, musím vedieť, koho vymenujú za správcu predbežného a o dva dni vymenujú normálneho správcu. Tam sa nedá nič inšie robiť. No a teba by potrebovali ako oriešok. Strašne vás dvoch.“

Fruni: „Nás dvoch alebo troch?“

Podnikateľ: „Troch, všetkých konateľov. Tam sa ťa opýtajú na niečo, zas nechajú pol roka, zas sa ťa opýtajú, zas nechajú. Proste dokiaľ nevypočujú všetkých veriteľov, dotiaľ tam sedíš a kukáš sa. Že potom povedia sorry, to ich už nezaujíma. A hlavná vec je teraz pred voľbami, rozumieš ma. Toto ti hovorím v krátkosti, že takáto je momentálna situácia, a preto by bolo strašne nerozumné a strašne sprosté, keby si dva-tri mesiace nebol tam, lebo na budúci týždeň dajú medzinárodný zatykač.“

Fruni: „Hej. Len teraz sme v patovej situácii, lebo my nemáme v rukách žiadne zmluvy. Ty hovoríš, že sú v trezore, ale predsa.“

Podnikateľ: „Nepotrebuješ nič, to sú dve veci, chápeš ma? Jedna vec nemá z druhou nič.“

Fruni: „Ale ako že nie, veď ja sa nemám čím preukázať. Keby ma dnes čapli, tak v podstate sa mi to pomaly zdá, ako keby to bolo hrané do toho, že žiadny investor neexistoval, žiadni splnomocnenci neexistovali, lebo skutočne nikto z nich sa prakticky ani neukázal, ani nevystúpil a nevidím dôvod, prečo by sme nemali mať v rukách tie zmluvy, však sú to normálne obchodné dokumenty, ktoré deklarujú, že sme obchod urobili, to je všetko.“

Podnikateľ: „Počúvaj ma, my sme chceli, aby si vedel, ten mesiac… To sú dve rozdielne veci, ich nezaujíma tá zmluva a toto, ich zaujíma to, čo sa sedem rokov robilo, chápeš ma?“

Fruni: „Dobre, tak ale ja by som to práve rozlišoval, lebo toto je jedna vec. Dobre, tak na tom môžu kľudne pracovať a tak ďalej, chápeš ale.“

Podnikateľ: „Na tom, a toto ďalej. Toto bude normálne, ukážu za dva, za tri týždne, len aby ich teraz nezobrali chlapcovi a nemáme splnomocnenie.“

Fruni: „Ale chlapcovi ich nezoberú, veď chlapec to donesie mne. Respektíve ani nie on. Ja ich potrebujem mať v trezore a ja mám takisto dobrý trezor. A ja musím mať nejaký doklad, panebože, veď čo keď sa stane, že tebe vykradnú trezor a sme nahratí.“

Podnikateľ: „To je v Prahe.“

Fruni: „No v Prahe, tak ale…“

Podnikateľ: „To neni problém, ja to tak neviem. Môžeš sa spoľahnúť, byť spokojný.“

Fruni: „Ja už musím teraz postupovať skutočne veľmi radikálne, ja potrebujem, aby som dneska do večera a aby sme si dohodli stratégiu, buď taký dobrý, ja ich potrebujem mať dneska večer, ja určím, že kde.“

Podnikateľ: „Ty nesmieš miešať, ty sa jednoducho do toho, tvoje už neni nič, chápeš?“

Fruni: „Ale zmluvy musím mať, ako že nie.“

Podnikateľ: „Zmluvy, ja súhlasím, ale to nemá, to sú dve rozdielne veci.“

Fruni: „Nie, nechápem to tak, ja si pripravujem alternatívu takú, že bude na kamere veľa vecí, už sme pracovali teraz tri dni a pokiaľ tie zmluvy nebudem mať v rukách, tak to pôjde do telky, rozumieš. A ja tam vymenujem skutočne všetko.“

Podnikateľ: „Počúvaj ma, ale to je zbytočné…“

Fruni: „Nie, nie, nie, ja to nechápem tak. Lebo začala sa hrať mediálna nôta taká, že skutočne nám zmluvy sú nepredmetné a v aké podstate ani neexistovali. Niečo podobné, ako sa hralo na Devín banku, lenže toto je iné než Devín banka. Tu investor reálne existoval, keď sme dávali dohromady zmluvy…“

Podnikateľ: „Aj existuje, ale…“

Fruni: „No ale prečo je problém teda mať na jednej strane obchodníka zmluvy a na druhej strane nie.“

Podnikateľ: „Počúvaj ma, lebo jednoducho, to sú dve rozdielne veci. Ak by nechcel tým chlapcom dať dva-tri týždne. Ty sa s tým nevyviníš, že si podpísal. To je úplná sprostosť, si uvedom, úprimne ti to hovorím. Ja ti to pošlem, to nie je problém.“

Fruni: „Ale ja to musím mať, fakt, lebo keď je problém, aby to ani náš právnik nemal v trezore, však to je nonsens.“

Podnikateľ: „Tie zmluvy budeš mať, to nie je problém.“

Fruni: „Ja originály potrebujem, tie zmluvy komplet. Čiže podpisovali sa dvojmo, musia byť originály na jednej strane, originály na druhej. Ja mám normálne obavu, že vôbec ani nie sú zaregistrované u notára a že skutočne sa s tým robí ako so zdrapom papiera.“

Podnikateľ: „Nie, ale pochop, že my žijeme v prostredí určitom. Je ten tlak, aby sa odbúrali, načo vykrikovať…“

Fruni: „Ja nevykrikujem, ja sa len potrebujem brániť. Keď by k niečomu došlo.“

Podnikateľ: „Ty sa nepotrebuješ brániť, to potrebuješ, keby si bol tu. Ale keď si vonku. Počúvaj ma, ty tu jednoducho už nič nemáš, to uvedom si. Absolútne nič, to je len formálna…“

Fruni: „To je v poriadku, že nič nemám, predali sme, to je o. k. Ale pointa je v tom, že ja musím mať doklad, aby nás niekto nebvinil, že sme vytunelovali firmu, lebo tieto zmluvy