Analytici oceňujú, že nedošlo k zvýšeniu deficitu verejných financií v novom ŠR

Bratislava 13. decembra (TASR) - Analytici oceňujú, že v rámci dnes schváleného rozpočtu SR na rok 2006 poslancami Národnej rady SR oproti vládnemu návrhu nedošlo k zvýšeniu deficitu verejných financií.

Analytička Slovenskej sporiteľne (SLSP) Mária Fehérová pozitívne hodnotí fakt, že "v porovnaní s návrhom vlády nedošlo k zvýšeniu deficitu verejných financií, a to napriek tomu, že za účelom schválenia rozpočtu štátu bolo potrebné získať podporu nezávislých poslancov".

Podľa jej slov bez nákladov na dôchodkovú reformu by mal deficit verejných financií v metodike ESA 95 dosiahnuť 2,9 % z HDP, čo je menej ako tohtoročný plán 3,4 %. Dôchodková reforma k deficitu pridá budúci rok 1,3 p.b. Hoci výdavky verejných financií v nominálnom vyjadrení vzrastú, v pomere k HDP dôjde k poklesu, čo je vo volebnom roku priaznivý vývoj.

Schválenie rozpočtu je pozitívnou správou aj pre trhy a investorov, keďže je potvrdením, že SR dôsledne sleduje svoj konvergenčný plán na ceste k euru. Zodpovednosť za úspešné splnenie maastrichtského fiškálneho kritéria bude na pleciach budúcej vlády, ktorú čaká potreba ďalšej fiškálnej konsolidácie. V roku 2007 bude podľa názoru analytičky potrebné znížiť primárny deficit najmenej o 0,5 až 0,6 p.b..

Slovenskej korune sa z prijatia rozpočtu nepodarilo vyťažiť viditeľnejšie zisky. Je pravda, že takýto výsledok sa očakával, a tak výraznejšiu reakciu by vyvolal skôr neúspech, mieni Fehérová.

Aj analytik ING Slovakia Ján Tóth uvítal, že "vláda znižuje deficit o 0,5 % z HDP vo volebnom roku. V tomto regióne to bude v tomto smere zrejme unikátny rozpočet." SR je najlepšie pripravená na prechod na euro z hľadiska verejných financií. Čiastočne je však takáto menej bolestná redukcia možná aj vďaka veľmi silnému rastu ekonomiky a nízkym úrokovým sadzbám. Takéto priaznivé prostredie bolo zase dané reformami, domnieva sa Tóth.

Vyzdvihol krok vlády, že viac výdavkov smeruje v roku 2006 do školstva a na vzdelanostnú ekonomiku, hoci suma naďalej nie je postačujúca.

Z hľadiska najväčších výdavkov sa mu ako najproblematickejšie a "cenou" za štátny rozpočet javia tri oblasti. Ide o navýšenie dotácií do poľnohospodárstva (1,6 miliardy Sk) a pokračovanie v neefektívnom stavebnom sporení, čo podporí už prebiehajúci boom v stavebníctve a môže spôsobiť prehriatie sektora ako aj cenové bubliny na trhu realít (o 1 miliardu Sk). Aj environmentálny fond je neštandardný a suma výdavkov otázna (0,7 miliardy Sk).

Tóth sumarizoval, že cena za odsúhlasenie štátneho rozpočtu je asi 3,3 miliardy Sk a bola potrebná na dosiahnutie politického konsenzu strán, ktoré často prihliadajú aj na záujmy osobitných skupín voličov a nie na celkové záujmy obyvateľstva.