Ján Figeľ: Nájsť v Európskej únii dohodu bude čoraz ťažšie

Európski lídri sa v decembri dohodli na finančnom rámci pre Európsku úniu na roky 2007 až 2013. Slovensko doteraz tieto problémy nezaujímali a v slovenských médiách sa aj teraz hovorilo len o tom, či dostaneme viac alebo menej. Aký je pohľad na toto rokovanie zvnútra?

- Je dôležité, že únia v počte 25 členov vôbec dospela k základu dohody. Jednou z dôležitých klauzúl dohody je však znovuposúdenie celej stratégie, vrátane spoločnej poľnohospodárskej politiky, po roku 2008, keďže financovanie únie potrebuje výrazné zmeny. Vyplýva to z jeho celkového rámca, ale aj samotného procesu jeho tvorby. Dlhé, nočné, ťažko predvídateľné rokovania nie sú povzbudením pre žiadneho z aktérov. Skôr vyvolávajú neistotu, či sa únia so zvyšujúcim počtom členov bude vedieť dohodnúť aj v budúcnosti alebo to bola jedna z historicky posledných dohôd svojho druhu. Či sa nebudeme musieť prikloniť k jednoročnému rozpočtovaniu.

Keď Británia viedla rokovania a musela prispôsobovať pôvodný návrh, bolo evidentné, ktoré sú jednotlivé národné záujmy, ale zároveň nebolo jasné, čo je ten spoločný európsky. Spoločná poľnohospodárska politika je skôr modelom spätým s minulosťou než budúcnosťou. Štrukturálna politika potrebuje adaptáciu. A to všetko by sa malo diať v línii modernizácie, ktorá Lisabonskú stratégiu hospodárskeho rastu a zamestnanosti nepovažuje len za prídavok, ale za centrálnu spoločnú prioritu.

Vyčleňuje únia dosť peňazí na ciele, ktoré si dala v oblastiach vzdelávania, kultúry či výučby jazykov, za ktoré v Európskej komisii zodpovedáte?

- Nemám nerealistické očakávania o financiách pre rezorty, za ktoré zodpovedám. Už dnes možno povedať, že k pôvodnému zvýšeniu, ktoré navrhovala Prodiho aj Barrosova komisia, nedôjde. V pôvodnom návrhu komisie totiž bola priorita vzdelávania a vedy vyjadrená aj tým, že na budúce sedemročné obdobie predstavovali najvyšší finančný nárast. Isté posuny však očakávam od Európskeho parlamentu. Ten prijal v minulom roku základné stanovisko k tomuto návrhu. Celkový návrh komisie redukoval, ale v troch oblastiach žiadal ešte viac - vzdelávanie, mládež a kultúra.

Slovenské školstvo sa reformuje, podstupuje mnohé zmeny, s ktorými nie sú všetci spokojní. Obstojí vzdelávací systém v porovnaní s ostatnými krajinami únie?

- Slovensko je z tohto pohľadu krajinou, ktorá sa mení. Čím nechcem povedať, že všetko je ideálne, bez problémov. Avšak po prvýkrát v čerstvo schválenom štátnom rozpočte dominovalo školstvo ako priorita. Má relatívne najvyšší prírastok oproti ostatným rezortom. To však nestačí iba v jednom rozpočte. Ide o to, aby sa takéto rozhodnutia stali dlhodobými trendmi, aby sa nemenili s každou novou vládou, aby boli silne zakomponované do regionálnych prístupov, aby sa prostredníctvom európskej pomoci, hlavne vo forme štrukturálnych fondov, rozvíjali nielen diaľnice a životné prostredie, ale aj ľudský potenciál. Cieľom musí byť kvalita a dostupnosť vzdelania. Vítam program Minerva, ktorý vyjadruje tento väčší spoločenský aj politický konsenzus. Je dôležité, aby nezostala len stratégiou na papieri.

Ako Európa sme ďaleko za USA v témach vzdelávania, vedy, výskumu a vývoja. Ako Slovensko sme pod európskym priemerom. Niečo vyše pol percenta HDP na rozvoj vedy a necelé percento na rozvoj vyššieho vzdelávania sú za dohodnutou budúcou úr...

Celý článok si môžete prečítať tu »».