Súčasná inflácia podľa väčšiny analytikov nevyústi do rastu úrokových sadzieb

Bratislava 13. januára (TASR) - Decembrové 0,1-% medzimesačné zvýšenie spotrebiteľských cien je podľa analytikov slovenských bánk v súlade s očakávaniami trhu.

Tak, ako zvyčajne v závere roka, nielen z dôvodu vrcholiacich vianočných nákupov, ale aj zimnej sezóny, došlo oproti októbru najmä k rastu cien potravín, a to o 0,3 %, uviedol Miroslav Šmál z Poštovej banky. Rovnaký 0,3-% nárast zaznamenali aj regulované ceny, hlavne v kategórii bývanie. "Na druhej strane protiinflačne pôsobili lacnejšie pohonné látky. Vzhľadom na to, že ich ceny začali v januári opäť stúpať, ich vplyv na infláciu bude v tomto mesiaci už opačný," myslí si analytička Slovenskej sporiteľne (SLSP) Silvia Čechovičová. V medziročnom porovnaní boli podľa Mária Blaščáka z Ľudovej banky najvýznamnejším proinflačným impulzom v decembri ceny bývania, vody, elektriny a plynu, ktoré stúpli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o 7,9 %.

Inflácia za celý rok 2005 dosiahla 3,7 %, čo je oveľa menej, ako 5,9 % na konci roka 2004. Priemerná inflácia za minulý rok predstavuje s 2,7 % tiež výrazný pokles z úrovne 7,5 % v roku 2004. "Dôvodov bolo viacero - oveľa nižšie deregulácie, či priaznivý vývoj cien potravín. Tie klesli v minulom roku v priemere o 1,2 %. K ďalším faktorom patrí konkurencia v maloobchode a v neposlednom rade i silnejší kurz koruny," zhodnotila Čechovičová. "Na druhej strane môžeme za hlavný faktor, ktorý cenovú hladinu zvyšoval, označiť ropu, ktorej zdražovanie sa pomerne rýchlo premietalo do cien palív a s väčším odstupom času do cien plynu a tepla," dodala Mária Fehérová zo Slovenskej sporiteľne.

Medzi analytikmi prevláda názor, že Národná banka Slovenska (NBS) na svojom najbližšom zasadnutí ponechá úrokové sadzby nezmenené. "Dnešné čísla rozhodovanie centrálnej banky neovplyvnia. Oveľa dôležitejšie budú údaje o inflácii v prvých mesiacoch tohto roka, a to, či budú viditeľné nejaké sekundárne efekty zo zvyšovania regulovaných cien," uviedla Čechovičová. NBS by podľa SLSP mohla preferovať sprísnenie menových podmienok skôr cez silnejší kurz koruny, ktorá by mala v najbližších mesiacoch posilňovať. "Cenový vývoj na Slovensku však zatiaľ nie je impulzom k zmene súčasného nastavenia úrokových sadzieb NBS," pripája sa Blaščák. Zvýšenie cien trhových služieb medzimesačne 0,5 % by podľa Eduarda Hagaru z ING Bank centrálna banka naopak mohla považovať za primárny indikátor sekundárnych efektov v inflácii. Opodstatnenie pre zvýšenie úrokových sadzieb na najbližšom zasadnutí o 0,25 % tu teda podľa neho existuje.