Bývalý Putinov poradca Illarionov odhalil mechanizmus fungovania moci v krajine

Pridajte názor  Zdroj: TASR

25. 1. 2006 - Andrej Illarionov, bývalý ekonomický poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, po prvýkrát od svojej rezignácie koncom decembra minulého roka, verejne prehovoril.

Moskva 25. januára (TASR) - Andrej Illarionov, bývalý ekonomický poradca ruského prezidenta Vladimira Putina, po prvýkrát od svojej rezignácie koncom decembra minulého roka, verejne prehovoril. V stati pre moskovský hospodársky denník Kommersant otvorene a bez zľutovania zúčtoval so svojím bývalým šéfom Putinom. "Stratili sme svoju slobodu," napísal Illarionov. V uplynulých šiestich rokoch sme síce priniesli Rusku bohatstvo, ale občania boli v ekonomickom a politickom procese zdegradovaní na štatistov.

Illarionov odôvodnil svoju rezignáciu na funkciu poradcu tým, že už nevidel možnosť získať nejaký vplyv. "Rusko," uviedol, "je dnes inou krajinou". Rusko sa fakticky zmenilo na mafistický štát so štruktúrami tretieho sveta. Je to "návrat k barbarstvu".

Zmeny v zákonoch ako aj faktické obmedzenie politickej činnosti znehodnotili akcie občanov v spoločnosti Rusko a.s. Táto kedysi otvorená spoločnosť sa stala uzavretým súkromným podnikom. Majetok ruského štátu sa dostal do rúk korporácie, ktorá už nie je kontrolovaná jeho nominálnymi vlastníkmi, ruskými občanmi.

Rusko je na najlepšej ceste začleniť sa do skupiny takých štátov ako Irak, Sýria, Angola alebo Čad.

Illarionov bol začiatkom minulého roka za kritiku rastúceho vplyvu štátu v ekonomike a za rozširovanie vnútorných prechmatov degradovaný. Ekonóm Illarionov už nemohol sedieť vedľa Putina na stretnutí skupiny G-8. Koncom decembra sa Illarionov vzdal funkcie prezidentovho poradcu.

Chod vecí v Rusku usmerňuje dnes korporácia. Akceptovala princípy nerovnosti a diskriminácie. Štátnou ideológiou sa stal "našizmus" (od ruského slova naši - my). Kto patrí do korporácie, ten požíva všetky výhody. Kto je mimo, nedostane sa k ničomu. Mená Illarionov neuviedol. Je však jasné, že mal na mysli Putina a jeho najbližšie okolie. Napokon sú nimi tí, ktorí vsádzajú na zoštátňovanie ďalších častí ruskej ekonomiky. Kontrolujú koncerny ako Gazprom, Rosnefť alebo Transnefť. Tým sa stávajú pánmi miliardových finančných tokov. Illarionov zaradil medzi členov korporácie aj bývalého nemeckého kancelára Gerharda Schrödera, ktorý sa stal šéfom dozornej rady dcéry Gazpromu, poverenej výstavbou Severoeurópskeho plynovodu (SEP) z Ruska do Nemecka cez Baltické more.

Kľúčovým faktorom, ktorý určuje postavenie člena v korporácii, nie sú skúsenosti, profesionalizmus, ale ani zásluhy o vlasť alebo štát, ale je ňou len lojalita voči nej. Ak chce korporácia oceniť svojho člena, pošle ho do štátneho podniku. Veľkosť finančných tokov, ktoré do tejto spoločnosti prichádzajú, sú tou najpresnejšou veličinou jeho umiestnenia v hierarchii korporácie.

"Zisky sú privatizované," napísal Illarionov v Kommersantovi, "straty sa zoštátňujú". To je motto novej akciovej spoločnosti Rusko.

Rusko a.s. už dávnejšie rozšírilo svoj vplyv aj na súkromný sektor. Práve preto došlo k zoštátneniu ropných koncernov Juganskneftegaz a Sibnefť, strojárskych gigantov OMZ a Silových mašín, ako aj automobilky AvtoVAZ.

Súkromné podniky, ktoré ešte neboli znárodnené, sa čoraz viac podobajú svojim "štátnym bratom". Teraz plnia každé želanie korporácie, počnúc členským príspevkom pre niektorých z "nevyhnutných" projektov až po predaj správnemu "kupcovi". Podľa Illarionova nikto nemôže povedať NIE. Prípad koncernu Jukos, ktorý bol rozčlenený a čiastočne zoštátnený, majú ešte všetci pred očami.

Andrej Illarionov sa podľa rakúskeho denníka Die Presse polemickým materiálom vyprofiloval ako opozičný politik. Zaradil sa do skupiny, do ktorej patria bývalý šachový majster sveta Gari Kasparov, odsúdený ropný barón Michail Chodorkovskij a bývalý premiér Michail Kasianov.

Informovali o tom ruský denník Kommersant a rakúska Die Presse.