EK analyzuje reformný program pre rast a zamestnanosť na Slovensku

Bratislava/Brusel 25. januára (TASR) - V rámci výročnej správy o pokroku pri vytváraní nových partnerstiev s členskými štátmi pre rast a zamestnanosť Európska komisia (EK) uverejnila analýzu národného reformného programu, ktorý vypracovali slovenské orgány. Výročnú správu dnes TASR poskytol tlačový tajomník Zastúpenia EK v SR Branislav Slyško.

V správe sa uvádza, že podľa celkového názoru EK program vychádza z nedávnych reforiem a určuje hlavné výzvy, pred ktorými Slovensko stojí, a reaguje na ne. Nemožno však vždy s určitosťou povedať, že uvedené opatrenia sú postačujúce na splnenie stanovených cieľov.

Slovenský národný reformný program (NRP), ktorému predchádzala národná stratégia konkurencieschopnosti, je zameraný na dosiahnutie životnej úrovne najvyspelejších hospodárstiev Európy pomocou konkurencieschopného a diverzifikovaného trhového hospodárstva vyznačujúceho sa sociálnou vyváženosťou, zodpovednosťou za životné prostredie a členstvom v eurozóne. Na dosiahnutie tohto cieľa program určuje 4 kľúčové výzvy: informačnú spoločnosť, výskum a vývoj a inovácie, podnikateľské prostredie a vzdelávanie a zamestnanosť. Komisia sa podieľa na analýze hlavných priorít NRP.

Medzi silné stránky tohto programu patria opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, vrátane plánov na zavedenie integrovaného systému na hodnotenie dosahu. Správa víta, že prioritu dostal rozvoj využívania informačných a komunikačných technológií, okrem iného aj vo vzdelávaní, a komplexný súbor opatrení podporujúcich rozvoj zamestnanosti.

Správa Komisie o pokroku podnecuje slovenské orgány, aby rozvíjali intenzívnejší prístup k stimulácii výskumu, vývoja a inovácií a k riešeniu regionálnych nerovností a štrukturálnej nezamestnanosti. Rovnako sa prikláňa k ďalším opatreniam na integráciu zraniteľných skupín, ako napríklad telesne postihnutých ľudí a rómskej populácie, do zamestnanosti.

Miera priemerného ročného rastu reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) predstavovala v období rokov 1996–2000 3,7 %. Rast produktivity práce bol podstatne vyšší ako priemer EÚ. Odvtedy Slovensko zaznamenalo ešte výraznejší rast HDP, ktorý v roku 2004 predstavoval 5,5 %. HDP na osobu v roku 2004 predstavoval 52 % priemeru EÚ. Silný hospodársky rast sa však neodrazil na výkonnosti trhu práce v roku 2004, kedy miera zamestnanosti zostala na úrovni 57 %. Miera nezamestnanosti bola aj v roku 2004 druhou najvyššou v EÚ a predstavovala 18,2 %. Dotýkala sa predovšetkým mladých ľudí. Miera zamestnanosti starších ľudí, približne 26,8 % v roku 2004, je jednou z najnižších v EÚ, avšak vzrastá.

Jednotlivé národné reformné programy ponúkajú stručný prehľad plánovaných makro- a mikroekonomických reforiem a reforiem zamestnanosti na vnútroštátnej úrovni na obdobie rokov 2005 – 2008. Členské štáty ich vypracovali prvýkrát na jeseň v roku 2005 na základe súboru 24 integrovaných usmernení, navrhnutých EK a odsúhlasených hlavami štátov a vlád. Predstavujú kľúčový prvok v prehodnotených opatreniach v rámci Lisabonskej stratégie EÚ pre rast a zamestnanosť. Nový spôsob práce posilnil partnerstvo medzi EK a členskými štátmi a začína dávať nový impulz riadeniu s cieľom zvýšiť prosperitu a umožniť, aby sa na nej podieľal väčší počet ľudí. Nový systém pomáha určovať mnoho príkladov úspešných a inovačných politík, ktoré existujú v každom členskom štáte, aby sa z nich mohli učiť ďalší, aby si ich mohli prispôsobiť a prijať ich.

V zmysle ďalších krokov EK avizuje, že bude teraz spolupracovať s členskými štátmi s cieľom podporovať tento vzájomný proces učenia sa, podporovať ich úsilie pri implementácii národných reformných programov a diskutovať o tom, ako možno programy posilniť.