EK: SR musí viac podporovať výskum a riešiť regionálne nerovnosti

Brusel 25. januára (TASR) - Slovensko musí intenzívnejšie stimulovať výskum, vývoj a inovácie, riešiť regionálne nerovnosti a štrukturálnu nezamestnanosť. Takisto musí prijať ďalšie opatrenia na integráciu zraniteľných skupín vrátane telesne postihnutých ľudí, či rómskej populácie do pracovného trhu. Vyplýva to z analýzy národných reformných programov, ktorú dnes zverejnila Európska komisia v súvislosti s hodnotením pokroku pri napĺňaní Lisabonskej stratégie pre rast a zamestnanosť.

Za pozitíva slovenského programu EK označila opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane plánov na zavedenie integrovaného systému na hodnotenie dosahu. Správa víta, že prioritu dostal rozvoj využívania informačných a komunikačných technológií, okrem iného aj vo vzdelávaní, a komplexný súbor opatrení podporujúcich rozvoj zamestnanosti. V hodnotení EK konštatuje, že slovenský národný reformný program (NRP) sa zameriava na dosiahnutie životnej úrovne najvyspelejších európskych ekonomík prostredníctvom konkurencieschopnej a diverzifikovanej trhovej ekonomiky so sociálnou rovnováhou, environmentálnou zodpovednosťou a členstvom v eurozóne. Za týmto účelom si program stanovuje štyri priority: informačnú spoločnosť, vedu a výskum a inovácie, podnikateľské prostredie a vzdelávanie a zamestnanosť. Podľa EK však nie je vždy jasné, či sú predložené opatrenia dostatočné na splnenie stanovených cieľov.

Program načrtáva koherentnú národnú stratégiu zameranú na zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny vychádzajúc z niekoľkých dôležitých nedávno vykonaných reforiem v oblasti verejných financií, daní, dôchodkov, zdravotnej starostlivosti a trhu práce. Opatrenia sa sústreďujú predovšetkým na oblasť zamestnanosti a mikroekonomiku. EK považuje za dosiahnuteľný stanovený cieľ, ktorým je ročný nárast zamestnanosti o 1 až 2 %. Plán na zredukovanie registrovanej miery nezamestnanosti pod 10 % do roku 2010 sa však zdá menej ambiciózny. NRP je tiež málo konkrétny z hľadiska regionálnej dimenzie.

Makroekonomická časť NRP sa zameriava najmä na dosiahnutie dlhodobej udržateľnosti verejných financií do roku 2010 a vstup do eurozóny v roku 2009, ako aj na prínos k zvýšeniu miery zamestnanosti. NRP obsahuje detaily a opatrenia pre fiškálnu a menovú politiku, zvyčajne však bez časových harmonogramov alebo rozpočtových analýz. Komisia hodnotí uskutočnené alebo realizujúce sa reformy vo všeobecnosti pozitívne, no pripomína, že bude možno treba prijať ďalšie opatrenia na splnenie stanovených fiškálnych cieľov.

V mikroekonomickej oblasti program stanovuje podnikateľské prostredie, výskum a vývoj a inovácie spolu s informačnou spoločnosťou ako kľúčové oblasti, v čom sa zhoduje s názorom komisie. Program priznáva potrebu vytvorenia vhodného podnikateľského prostredia s cieľom dosiahnuť dlhodobú konkurencieschopnosť. Spomenuté opatrenia na dosiahnutie pokroku sú síce sľubné, no vyžadujú si kompletizáciu.

NRP tiež obsahuje zaujímavé iniciatívy na prehodnotenie prekážok pre podnikanie, v niektorých bodoch však chýba špecifikácia. Opatrenia na zlepšenie prepojenia medzi domácimi a zahraničnými firmami nie sú úplne rozvinuté a podľa komisie by sa mohlo vykonať viac pre zlepšenie podpory služieb zameraných najmä na malé a stredné podniky.

V otázke výskumu a vývoja EK oceňuje škálu plánovaných krokov zameraných na podporu vysokokvalifikovaných vedcov, výskum medzinárodnej kvality a efektívnu verejnú podporu pre výskum vývoj a inovácie. Komisia však kritizuje, že program nestanovuje národné ciele pre celkové investície do tejto oblasti, ktoré boli v roku 2003 veľmi nízke (0,58 % HDP). Slovensko by sa okrem iného malo zamerať na ich zvýšenie i na výskum a vývoj a inovácie v malých a stredných podnikoch.

V oblasti zamestnaneckej politiky sa priority stanovené slovenskými úradmi vrátane dosiahnutia vyššej miery zamestnanosti zhodujú s prioritami komisie. Analýza však pripomína, že opatrenia podporujúce mobilitu zamestnancov a bývanie aj napriek vhodnosti a prepojenosti nemusia byť dostatočné na vyriešenie regionálnych rozdielov. Väčšiu pozornosť je treba venovať aj štrukturálnej nezamestnanosti a vysokým rozdielom v platoch medzi pohlaviami. Niektoré skupiny, vrátane hendikepovaných osôb, početných rodín, či Rómov si takisto vyžadujú väčšiu pozornosť. Navrhované opatrenia, ktoré sú reakciou na demografické zmeny v krajine, nezahŕňajú podporu pre aktívne starnutie.

Program kladie dôraz na vzdelávanie vrátane zlepšenia často nedostatočných kľúčových zručností mladých ľudí. Priority pre vzdelávanie sú podľa komisie jasne definované, no väčšiu pozornosť si vyžaduje spolupráca so súkromným sektorom v reforme stredného a vyššieho vzdelania.

(spravodajkyňa TASR Monika Poláková) zll