OTS: Diskusný príspevok predsedu SOPK Petra Mihóka

OTS: Diskusný príspevok predsedu SOPK Petra Mihóka

Bratislava 26. januára (TASR/OTS) - Svet vo svojej histórii sa nespočetnekrát nachádzal na križovatke svojich dejín ovplyvnených najmä vojnami či prírodnými katastrofami. Pritom si musíme uvedomiť, že napriek vysokému stupňu poznatkov náš vlastný svet a jeho históriu poznáme len povrchne a nedokonale. Mnohé veľké historické ríše dosiahli vysoký stupeň myslenia, filozofie, politickej a spoločenskej organizácie či technických poznatkov, ktoré sa následne stratili v temnotách dejín. Takto by sme mohli hovoriť o starých ríšach – sumerských, chetitských, egyptských, či na úplne inej časti zemegule o kultúre Mayov, Inkov, Aztékov či iných, nehovoriac o starých čínskych dynastiách s vysoko rozvinutými technickými znalosťami. Vôbec nechcem vstupovať do historických exkurzov, chcem len naznačiť, že pokiaľ chceme hovoriť o novom svete a novej Európe, musíme obidva tieto pojmy vidieť a chápať v kontexte dejín a doterajšieho spoločenského, politického a hospodárskeho vývoja. Snáď jednu vec si v tomto historickom kontexte musíme uvedomiť, že mnohé silné ríše na vrchole svojho rozvoja začali degenerovať, často z neznámych dôvodov zanikať, a tak vytvárať priestor pre iných, často v úplne iných častiach sveta.

Od obdobia starého Grécka a následne starovekého Ríma sa Európa stala, symbolicky povedané, centrom politiky, ekonomiky, umenia, techniky a inovácií vo svete. Európa v tomto období bola v pozadí každej zmeny vo svete. Za obdobie niekoľkých desiatok storočí si Európa na túto pozíciu zvykla až tak veľmi, že si neuvedomovala od začiatku 20. storočia výrazné procesy na americkom kontinente až do tej miery, že jej leadership bol postupne nahradený USA a po druhej svetovej vojne v období bipolárneho sveta USA a ZSSR ako dvoch politických, vojenských a ekonomických protipólov. Nástup globalizácie s bezprecedentným ekonomickým rozvojom a konkurenciou nebol schopný sovietsky blok vydržať a následne kolaboval tak politicky, ako aj vojensky či ekonomicky. Osobne si myslím, že globalizácia a s ňou spojený rozmach informatiky a informačných technológii bola základom prechodu z bipolárneho sveta, kde jeden z pólov sa ukázal ako slabší a menej životaschopný. Zdalo by sa, že USA budú dlhodobo ťažiť z globalizačného boomu, za ktorým nesporne stoja. Ale už v deväťdesiatych rokoch 20. storočia viacerí renomovaní americkí autori začali upozorňovať, že globalizácia paralelne vytvorí nové póly ekonomickej a politickej moci. Dnes, pokiaľ ide o rozvoj svetovej ekonomiky, sa objavil nový fenomén, a tým je nesporne Čína a ja by som povedal, že nielen ona, ale celá oblasť juhovýchodnej Ázie, kde okrem Číny významnú úlohu zohráva a ešte významnejšiu bude zohrávať India. Indo-Pacifická oblasť nielen v dôsledku počtu obyvateľov, ale najmä kvôli ekonomickému potenciálu bude hlavným dejiskom svetovej ekonomiky. To je tiež výsledok a dôsledok globalizácie.

Nedávno som v zahraničnej tlači čítal článok "Duel titanov". Porovnávajúci potenciál dvoch ekonomických superveľmocí – USA a Číny. Z prezentovaných čísel vyplýva, že cca za 20 rokov sa ekonomický potenciál Číny vyrovná s USA. Dnes Čína vynakladá 8-krát menej na vojenské výdavky ako USA, má 2,5-násobne vyšší rast HDP a obrovský vnútorný trh s 1,3 mld. obyvateľov je 4,3-krát väčší ako vnútorný trh USA. Obchodný deficit USA s Čínou dosiahol viac ako 200 mld USD. Pritom treba vidieť aj štruktúru tohto deficitu, kedy čím ďalej tým viac v čínskom exporte do USA okrem textilu, topánok sa umiestňujú špičkové technické výrobky. Newyorský expert na globalizáciu Peter Zantal lakonicky konštatuje, že USA čím ďalej tým viac vyvážajú do Číny zberový papier, ktorý sa po recyklácii vracia do USA ako obaly, v ktorých sa nachádzajú computery, elektronika, ventilačná technika a pod. Čínske univerzity vypúšťajú ročne 440 000 vysokoškolsky erudovaných ľudí, čo je dvakrát toľko ako USA. Iný príklad je príklad obchodnej siete Wall-Mart, ktorá je najväčšou americkou firmou vôbec. Zamestnáva 1,6 milióna ľudí, čo je viac ako Ford, General Motors, General Electric a IBM dokopy. Wall Mart prezentoval až do r. 1992 sieť prakticky výlučne s americkými produktmi. Dnes 80 % dodávateľov, čo je celkovo 5000 firiem, sú firmy alokované v Číne. Všetky priemyselné odvetvia v USA zaznamenali za roky 1995-2005 výrazný pokles zamestnanosti, výnimkou sú služby, kde narástla zamestnanosť o 22 %. Delokalizácia výroby z USA najmä do juhovýchodnej Ázie, ale aj Južnej Ameriky na jednej strane znamená rast nezamestnanosti a chudoby, na druhej strane však umožňuje predaj lacných výrobkov aj made in China napríklad v sieti Wall Mart udržať kúpnu silu aj chudobnejších vrstiev na stále zaujímavej úrovni. Obdobné čísla by sme mohli uviesť za Indiu, ktorá sa možno menej pod zorným uhlom médií stala skutočným tigrom svetovej ekonomiky. India navyše pomerne veľa investuje v zahraničí, napr. len v r. 2005 vynaložila India 12 mld. USD na kúpenie zahraničných firiem.

Čiže, keď hovoríme o novom svete v ekonomike, tým sa jednoznačne stáva juhovýchodná Ázia s dvoma lídrami Čínou a Indiou a ďalšími krajinami regiónu schopnými produkovať širokú škálu výrobkov vrátane hightech za vysoko konkurenčné ceny likvidujúce európskych či amerických producentov. Pokiaľ by sme chceli hovoriť o rizikách, tak najväčším rizikom globalizácie je to, čo ju vlastne vyvolalo, a to je ekonomika. Bezprecedentný tlak na znižovanie nákladov a udržanie ziskov predstavuje špirálu, ktorá môže ohroziť celý