Názor: Chiméra ruskej plynovej moci

Rusko začalo rok 2006 zastavením vývozu zemného plynu na Ukrajinu, ktorej vláda odmietla platiť štyrikrát vyššiu cenu. Kríza na Ukrajine, kde sú mnohé priemyselné odvetvia sovietskej éry závislé od lacného ruského plynu, sa rýchlo rozšírila i do Európy, ktorá spotrebováva 80 percent vývozu ruského plynu. Ukrajina začala produkt odkláňať z plynovodu, ktorý prechádza cez jej územie.

Je ironické, že rok 2006 je obdobím, keď Rusko preberá predsedníctvo v G8, ktorá sa má stretnúť na jar v Moskve.

Hoci Rusko už nie je globálnou superveľmocou, jeho obrovské zásoby ropy a plynu z neho robia energetickú superveľmoc. Putin je podľa všetkého rozhodnutý hrať touto kartou. Ropa prináša o čosi menej ekonomickej moci než plyn, pretože ide o zastupiteľnú komoditu a výpadky v dodávkach možno vyrovnať nákupmi na svetových trhoch. Plyn je však drahé prepravovať, lebo závisí od nákladných plynovodov či zariadení na skvapalňovanie plynu, ktoré nemožno rýchlo nahradiť, keď sa prísun preruší.

Plyn predstavuje lákavú podobu nástroja na vyvíjanie tlaku. Rusko ho už využilo proti Gruzínsku, Lotyšsku, Litve a Moldavsku. Keď však ruský štátny plynárenský monopol Gazprom vypočul Putinove pokyny a utiahol kohútiky dodávok na Ukrajinu, Rusko prekročilo novú hranicu.

Na prvý pohľad to vyzerá ako klasický prípad, keď veľká krajina šikanuje malú krajinu, aby si ju podriadila. Thúkydidés vo svojich dejinách peloponézskej vojny hovorí: "Silní konajú podľa svojej vôle a slabí strpia, čo musia."

Rusko podporoval...

Celý článok si môžete prečítať tu »».