Miroslav Lajčák: Zmarenie referenda v Čiernej Hore nepripúšťam

Miroslav Lajčák patrí k osobnostiam, ktorých Slovensko dalo medzinárodnej diplomacii. Vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku EÚ Javier Solana si ho z niekoľkých kandidátov vybral za svojho osobného vyslanca pre referendum o Čiernej Hore. Ako v rozhovore s HN povedal Lajčák, pri výbere zavážilo to, že Slovensko je krajina dostatočne blízko Balkánu, aby mu rozumela, ale zároveň dostatočne ďaleko, aby tam mala svoje záujmy a hrala nejakú svoju hru. On sám pôsobil v rokoch 2001 až 2005 ako mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Slovenskej republiky v Juhoslovanskej zväzovej republike (neskôr v Srbsku a Čiernej Hore), Albánskej republike a Macedónskej republike, ovláda srbský jazyk a po vymenovaní nemala žiadna z kľúčových strán voči nemu výhrady. Balkánu sa však venoval aj predtým, keďže do roku 2001 bol aj osobitným asistentom Eduarda Kukana pri výkone jeho funkcie zvláštneho splnomocnenca generálneho tajomníka OSN pre Balkán.

Svoju diplomatickú kariéru odštartoval Miroslav Lajčák na zastupiteľskom úrade v Moskve (1991 - 1993). Po návrate pôsobil ako riaditeľ Kabinetu ministra zahraničných vecí (1993), riaditeľ Kancelárie predsedu vlády (1994), následne štyri roky ako veľvyslanec v Japonsku. Začiatkom roku 2005 bol vedúcim Stáleho sekretariátu pre prípravu summitu Ruska a Spojených štátov v Bratislave a v súčasnosti pôsobí ako generálny riaditeľ Politickej sekcie ministerstva zahraničných vecí.

Začiatkom februára má čiernohorský parlament rozhodnúť o termíne konania referenda o vystúpení z voľného zväzku so Srbskom. Je pravda, že osamostatnenie si viac želajú tamojší politici ako obyvatelia?

- Podľa posledných prieskumov verejnej mienky je za nezávislosť Čiernej Hory niečo viac ako 40 percent obyvateľov a proti nezávislosti asi 30 percent, aj keď pravdou je, že žiaden prieskum verejnej mienky nie je stopercentne vierohodný. Otázka budúceho štatútu krajiny je na programe od októbra 2000, dominuje v politickej agende a zatieňuje ostatné témy. Diskutuje sa o nej na všetkých úrovniach a všetci - či sú proti alebo za - uznávajú, že otázku treba vyriešiť, lebo traumatizuje spoločnosť. Ľudia sú z toho unavení. Nie je to teda len záležitosť politikov. Za tie roky je počet ľudí, ktorí sú za nezávislosť, mierne vyšší ako počet ľudí, ktorí sú proti. Faktom však je, že to nie sú čísla, ktoré by vysoko prekračovali 50 percent spoločnosti.

Benátska komisia, zložená z európskych odborníkov na ústavné právo, v decembri rozhodla, že referendum bude platné, ak sa zaň vysloví jednoduchá väčšina zúčastneného obyvateľstva. Opozícia takúto účasť považuje za nedostatočnú. Rovnako žiada, aby sa na referende mohli zúčastniť aj Čiernohorci žijúci v Srbsku.

- Podľa záverov Benátskej komisie, ktorá, to treba podčiarknuť, má len odporúčací charakter, nie je súčasná čiernohorská legislatíva v rozpore s európskou praxou. Zároveň si treba uvedomiť, že neexistuje európsky štandard. Každý európsky štát má otázku referenda definovanú inak, preto si zástancovia aj odporcovia referenda v Čiernej Hore ľahko nájdu oporu v zákone toho-ktorého európskeho štátu. Podľa záverov Benátskej komisie býva zvykom, že v otázkach takéhoto zásadného významu sa vyjadruje aspo...

Celý článok si môžete prečítať tu »».