Európa je viac hodnotová ako geografická štruktúra

Lisabonská stratégia a zamestnanosť bola téma diskusného fóra HNClubu, ktorý bol 3. februára. Prominentnými hosťami boli ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny SR Iveta Radičová a európsky komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnaké príležitosti Vladimír Špidla.

Byť nielen na trhu práce, ale súčasťou občianskej spoločnosti

Iveta Radičová: Prečítajúc si parametre Lisabonskej stratégie žiadnemu ministrovi práce a sociálnych vecí nemôže byť ľahké spávať. Už prvému kritériu – zamestnanosti – sa Slovensko asi nepriblíži skokovo alebo zo dňa na deň. Nehovoriac o ďalších kritériách, ako je miera zamestnanosti žien, zamestnanosť mužov nad 65 rokov, zamestnanosť medzi 55 a 65 rokmi atď.

Spoločný menovateľ týchto kritérií je spojenie troch politík. Je to politika ekonomického rastu, politika zamestnanosti a politika sociálnej inklúzie. Pokiaľ sa chápu segregovane, vytvárajú priestory, ktoré nekomunikujú, a teda nemôžu spĺňať svoje efekty. Ak na jednej strane vytvárame ekonomickým rastom isté zdroje a na druhej strane ich redistribučnými mechanizmami používame na procesy sociálnej inklúzie, potom výsledok nemusí byť ani inklúzia, ani dobré využitie produktov ekonomického rastu. Jediný spôsob, ktorý môže viesť k efektu, je chápanie procesov inklúzie ako zaraďovania sa nielen do trhu práce, ale predovšetkým participáciou v občianskej spoločnosti a v tzv. zaznávanom terciárnom sektore ako sektore verejných a sociálnych služieb.

Trvalo storočia, kým sa presadilo vnímanie práce nielen tej tradičnej fyzickej, ale kým rovnakú váhu nabrala aj práca duševná ako produktívna zložka ekonomiky. Dodnes si mnohí myslia, že to nie je skutočná práca, ktorá prináša reálne hodnoty. Dnes stojíme na prahu rozšírenia kategórie práce o ďalší rozmer, a to práce, ktorá nie je v štandardných kategóriách zamestnania. Sú to práce pre druhých, práce, ktoré robia zmysluplným život ostatným, teda typ aktivít, ktoré slúžia na to, aby bol ľudský život zmysluplný. V ekonomickom rozmere je to úplne neuchopiteľné, ale v rozmere každodenného prežívania je to jediné zmysluplné uchopenie toho, prečo máme byť solidárni, prečo prerozdeľujeme zdroje. Ide o to, že máme meniť pasívne využívanie istých zdrojov na aktivizáciu človeka, aby nebol len prijímateľ, ale aj ten, ktorý prispieva k rozvoju spoločnosti iným typom aktivity – takým, ktorý je schopný produkovať. Preto sa musia kombinovať centrálne politiky ekonomického rastu s mikroekonomikami, ktoré majú podobu veľmi špecifických projektov zameraných na veľmi konkrétne komunity, na ich účasť. Hovorím aj o segregácii v našom priestore, hovorím o sociálnom vylúčení v našom priestore, ktorého otváranie sa svetu nie je veľmi často možné cez klasický trh. Diskusiu, ktorú vediem v poslednom období predovšetkým so zamestnávateľmi, pripodobňujem k diskusii: čo bolo skôr, vajce alebo sliepka. Na jednej strane je tu koncept znížiť odvodové zaťaženie, čím prichádza k vytvoreniu nových pracovných miest. No dodávam, že to vôbec nie je automatické. Alebo druhý variant, zvyšovanie príjmu, ktoré automaticky môže znamenať percentuálne znižovanie odvodov. Skúšali sme z pôdy rezortu spustiť pokusný pilotný projekt, ktorý z týchto variantov by mohol fungovať. Má podobu paušálnej podpory pre nízkoplatenú pracovnú silu, ktorá umožní pokryť odvodové zaťaženie pre zamestnávateľov. Kým to bolo v podobe mesačných refundácií, tak záujem o pokrytie odvodového zaťaženia zo strany zamestnávateľov bol veľmi nízky. V podstate tento produkt nemôžeme označiť ako efektívny. Urobili sme teda pokus s paušálnou náhradou. Zdá sa, že funguje lepšie.

Zároveň sme rozšírili chápanie znevýhodnených sociálnych skupín. Ide o také skupiny, ktoré nemajú bariéru pre vstup na trh práce, nestratili pracovné návyky a zároveň sú i ponukou istej úrovne kvalifikácie. Uvidíme, ako tento produkt bude fungovať v realite.

Bude mi cťou, ak o pár mesiacov budem môcť informovať, či takýto nástroj funguje a čo teda bolo v prípade politiky zamestnávania skôr, či to vajce alebo sliepka. Hľadáme rôzne nástroje a podporné mechanizmy na zvyšovanie zamestnanosti na Slovensku. Pristupujeme k tomu špecificky pre rôzne regióny, pretože ich rozdielnosť je na Slovensku výrazná. Nástroj, ktorý funguje v jednom regióne, nemusí byť vôbec efektívny v inom regióne. V tomto smere sú veľmi nápomocné zdroje z Európskeho sociálneho fondu.

Inovatívnosť, kreativita

Vladimír Špidla: Systém kvalitatívnej konkurencieschopnosti spočíva v myšlienke expanzie do času, a to prostredníctvom inovácií. Nie expanziou primárne do priestoru. Pretože ak ste rýchlejší, ak ste inovatívnejší, celý svet je váš. Priestor je pre vás voľný. Ak ste pomalí, musíte súťažiť v extenzívnych faktoroch. Ďalšia otázka, ktorá je zabudovaná do Lisabonskej stratégie, je vedomie, že rýchlosť je niekedy taká, že na ňu musíme reagovať inováciou a kreativitou. Čiže, hlavným moderným zdrojom pre budúcnosť v Európe ako takej je schopnosť kreativity. Je to kr...

Celý článok si môžete prečítať tu »».