Urýchliť, zjednodušiť a zlacniť pohyb ľudí, tovaru a informácií

Infraštruktúra ako podmienka rozvoja podnikania, bola téma diskusného fóra HNClubu - Klubu Hospodárskych novín. Prominentnými hosťami boli minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár. Prinášame prvú časť vystúpenia ministra dopravy.

Pavol Prokopovič: Veľmi dobre vieme, že rozvinutá a z technickej i kvalitatívnej stránky vyhovujúca dopravná infraštruktúra je základným predpokladom fungovania ekonomiky každého štátu. Dostupnosť regiónov k transeurópskym dopravným sieťam (TEN-T), dostatočná úroveň vybavenosti územia vnútroštátnymi dopravnými koridormi, ako aj vnútroregionálnymi dopravnými sieťami, priamo pôsobí na rozvoj ekonomických aktivít štátu, ako aj pri odstraňovaní regionálnych disparít medzi jednotlivými regiónmi.

Základné smerovanie rezortu vychádza z vládou schválených koncepčných materiálov, ako sú Zásady štátnej dopravnej politiky SR, schválené uznesením vlády SR č. 21/2000, tiež z materiálu Dopravná politika do roku 2015. Ten ministerstvo vypracovalo v reakcii na vstup SR do EÚ a deklaruje ním svoje dlhodobé zámery a ciele v oblasti dopravy.

Jedným z prostriedkov na dosiahnutie trvalo udržateľnej mobility je aj rozvinutá a z technickej a kvalitatívnej stránky vyhovujúca dopravná infraštruktúra, preto ministerstvo smeruje svoje aktivity najmä týmto smerom.

I. Modernizácia a rozvoj dopravnej infraštruktúry

Rozvoj cestnej infraštruktúry

Uskutočňuje sa v súlade so schváleným koncepciami, najmä však s Novým projektom výstavby diaľnic a rýchlostných ciest, ktorý sa ročne vyhodnocuje a aktualizuje.

V rozvoji dopravnej infraštruktúry je základnou prioritou ministerstva výstavba a modernizácia dopravnej infraštruktúry zaradenej do siete TEN-T a podpora budovania nadradenej infraštruktúry SR medzinárodného významu so smerom napojenia infraštruktúry SR na európsku dopravnú sieť. Prioritou je aj odstraňovanie regionálnych disparít v menej rozvinutých regiónoch SR.

Tu považujeme za prioritnú úlohu dobudovanie diaľnic a rýchlostných ciest v trasách transeurópskych dopravných koridorov. Konkrétne ide o dobudovanie diaľnice D1 v prvom kroku z Bratislavy do Košíc a diaľnice D3 zo Žiliny do Skalitého. Naďalej zostáva aktuálnym zámer uskutočniť spojenie Bratislavy s Košicami na ťahu diaľnice D1 do roku 2010.

Naším cieľom je urýchliť tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest zvýšením miery investovania mimo rozpočtu verejnej správy, najmä získaním úverov Národnou diaľničnou spoločnosťou, využívaním zdrojov z fondov EÚ a zapojením súkromného kapitálu do výstavby v systéme verejno-súkromného partnerstva. V tomto smere sme už urobili významné inštitucionálne kroky. Bol prijatý zákon o NDS, jej zakladateľskú listinu sme podpísali 25. januára 2005. Z diaľničných poplatkov sa predpokladajú príjmy 1,5 mld. Sk ročne, úvery NDS by mali dosiahnuť štyri miliardy Sk ročne. V tomto kontexte sa zvýšia nielen investície, ale zvýši sa aj čerpanie z fondov EÚ a príjmy zo spoplatnenia diaľnic.

Okrem toho sme na rokovanie vlády SR pripravili nové znenie návrhu zákona o elektronickom výbere mýta za užívanie vymedzených úsekov pozemných komunikácií a o zmene a doplnení zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov.

Tento systém by mal zabezpečiť vyšší príjem zo spoplatnenia a zabezpečí ďalšie investície do infraštruktúry. Tento systém nepriamo podporí aj environmentálne prijateľnejšie druhy dopravy a zníži nepriaznivé vplyvy dopravy na životné prostredie.

Železničná infraštruktúra

Rozvoj železničnej infraštruktúry sa uskutočňuje v súlade s Programom rozvoja železničných ciest do roku 2010 a návrhom financovania investičných akcií.

V rámci podpory z fondov EÚ sme realizovali a realizujeme tieto projekty:

a) Modernizácia železničnej trate Bratislava Rača - Trnava (ISPA) pre traťovú rýchlosť 160 km/hod., úsek Bratislava Rača - Šenkvice. Finančné memorandum bolo podpísané na 51,422 mil. eur oprávnených nákladov, z čoho 75 percent prispela EÚ a 25 percent spolufinancovala do decembra 2005 SR zo štátneho rozpočtu. Vzhľadom na zvýšenie vzniknutých prác bola pripravená a navrhnutá modifikácia finančného memoranda na predĺženie termínu platnosti FM do decembra 2006 a zvýšenie rozpočtu.

b) Modernizácia železničnej trate Bratislava Rača - Trnava (ISPA) pre traťovú rýchlosť 160 km/h, úsek Šenkvice - Cífer a staníc v úseku Rača - Trnava. Finančné memorandum sa podpísalo na 116,859 mil. eur oprávnených nákladov, z čoho 50 percent prispieva EÚ a 50 percent spolufinancuje SR zo štátneho rozpočtu. Podiel štátneho rozpočtu sa zvýšil pre zvýšenie celkových nákladov projektu na 153,400 mil. eur. Stavba je v realizácii s termínom ukončenia v decembri 2007.

c) Modernizácia železničnej trate Trnava - Nové Mesto nad Váhom, úsek Trnava - Piešťany (ISPA). FM bolo podpísané na 93,488 mil. eur oprávnených nákladov, z čoho 50 percent prispieva EÚ a 50 percent spolufinancuje SR z rozpočtu. Podiel štátneho rozpočtu sa zvýšil pre zvýšenie celkových nákladov projektu na 129,2 mil. eur. Začiatok realizácie stavby bol november 2004, termín ukončenia december 2007.

d) Modernizácia železničnej trate Trnava - Nové Mesto nad Váhom, úsek Piešťany - Nové Mesto n. Váhom (KF). EK v Bruseli projekt schválila v decembri 2004. Celkové oprávnené náklady projektu predstavujú 89,316 mil. eur - 74 percent EU + 26 percent ŠR (spolufinancovanie z Kohézneho fondu je 66,093 mil. eur).

e) Elektrifikácia železničnej trate úseku Zvolen - Banská Bystrica (štruktúrne fondy). Projekt je vo výstavbe, stavebné práce sa začali v novembri 2004. Objem pridelených prostriedkov predstavuje 1,099 miliardy Sk, z čoho 75 percent financuje EÚ a 25 percent ŠR.

Cieľom budovania a modernizácie železničnej infraštruktúry je jej zapojenie do transeurópskych dopravných sietí. V tejto súvislosti je prioritou modernizácia koridoru Va (Bratislava - Žilina - Košice) a koridoru VI (Žilina - Skalité - hraničné prepojenie SR - Poľsko).

Letisková infraštruktúra

Hlavným cieľom Koncepcie rozvoja leteckej dopravy Slovenskej republiky bolo zvýšenie autonómie letísk ich transformáciou na samostatné právne subjekty. Vypracoval sa projekt transformácie príspevkovej organizácie Slovenskej správy letísk, vláda ho schválila v januári 2003.

Na vytvorenie právneho rámca transformácie príspevkovej organizácie na akciové spoločnosti bol prijatý zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach. Upravil podmienky, spôsob založenia a právne pomery akciových spoločností založených z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk na prevádzkovanie verejných letísk, ako aj podmienky prechodu letiskovej infraštruktúry malých letísk na územnú samosprávu.

V súlade s týmto zákonom sa v máji 2004 založili letiskové spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s., a Letisko Košice - Airport Košice, a. s. V decembri 2004 boli sp...

Celý článok si môžete prečítať tu »».