Privatizácia a liberalizácia sú nevyhnutnosťou
Pridajte názor7. 3. 2006 - Pokračujeme v uverejňovaní podstatnej časti diskusného fóra HNClubu – Klubu Hospodárskych novín, ktorý sa uskutočnil 27. februára 2006 žilinskom hoteli Slovakia. Téma bola Infraštruktúra ako podmienka rozvoja podnikania. Prominentnými hosťami boli minister dopravy, pôšt a telekomunikácií Pavol Prokopovič a predseda Žilinského samosprávneho kraja Juraj Blanár.
Pavol Prokopovič: V leteckej doprave sa začal proces privatizácie celého majetkového podielu štátu na podnikaní spoločnosti Slovenské aerolínie a. s., s cieľom vstupu zahraničného strategického partnera. Hlavným cieľom Koncepcie rozvoja leteckej dopravy Slovenskej republiky bolo zvýšenie autonómie letísk ich transformáciou na samostatné právne subjekty. Vypracoval sa projekt transformácie príspevkovej organizácie Slovenskej správy letísk, vláda ho schválila v januári 2003.
Na vytvorenie právneho rámca transformácie príspevkovej organizácie na akciové spoločnosti bol prijatý zákon č. 136/2004 Z. z. o letiskových spoločnostiach. Upravil podmienky, spôsob založenia a právne pomery akciových spoločností založených z majetku štátu v správe Slovenskej správy letísk na prevádzkovanie verejných letísk, ako aj podmienky prechodu letiskovej infraštruktúry malých letísk na územnú samosprávu.
V súlade s týmto zákonom sa v máji 2004 založili letiskové spoločnosti Letisko M. R. Štefánika - Airport Bratislava, a. s., a Letisko Košice - Airport Košice, a. s. V decembri 2004 boli spoločne s procesom delimitácie majetku letiskovej infraštruktúry na vyššie územné celky založené letiskové spoločnosti Letisko Poprad-Tatry, a. s., Letisko Sliač, a. s., Letisko Piešťany, a. s. Dňa 1. januára vznikla Letisková spoločnosť Žilina, a. s. Dňa 31.12. 2004 sa zrušila príspevková organizácia Slovenská správa letísk.
Liberalizácia dopravného, telekomunikačného a poštového trhu Cestná doprava
jedného alebo viacerých členských štátov, sa vydáva povolenie Spoločenstva na medzinárodnú cestnú prepravu tovaru, ktorá je podnikaním.
V prístupe na jednotný trh EÚ existujú pre slovenských dopravcov obmedzenia týkajúce sa kabotáže, a to kvôli prechodným obdobiam (2 - 5 rokov). Po dvoch rokoch od vstupu SR do EÚ môžu jednotlivé krajiny únie oznámiť predĺženie prechodného obdobia o dva roky a potom ešte o rok, ak by to vážne narušilo ich národný trh. Dvojstrannou dohodou medzi príslušnými štátmi je možné obmedzenie zmierniť alebo ho vôbec neuplatňovať.
Po vstupe do EÚ neustále narastá počet dopravcov a počet vozidiel v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, a to aj pre daňovú politiku štátu. Na Slovensko prichádzajú najmä dopravné firmy z Rakúska, NSR, Francúzska, Luxemburska a Belgicka.
V rámci implementácie legislatívy EÚ bude ešte potrebné:
a) dobudovať systém monitorovania trhu, t. j. ide o vytvorenie informačného systému podľa § 22 zákona NR SR č. 168/1996 Z. z. o cestnej doprave. Ten má sledovať a vyhodnocovať: vývoj ponuky kapacít, najmä počet dopravcov, ich finančnú spoľahlivosť a počet vozidiel, vývoj dopytu po prepravných výkonoch a vývoj nákladov a cien.
b) Zaviesť efektívny a výkonný systém cestných kontrol, určenie zodpovednosti orgánov štátnej správy a zabezpečenie potrebných administratívnych a technických kapacít. Obsah kontrol sa má zamerať najmä na technický stav cestných motorových vozidiel, denné časy jazdy, prestávky a denné časy odpočinku vodičov, vozidlá prepravujúce nebezpečné veci a rýchlo skaziteľný tovar a doklady oprávňujúce podnikanie.
V podmienkach SR sa tento problém týka najmä zladenia kompetencií Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Ministerstva vnútra SR, Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR, Národného inšpektorátu práce, Policajného zboru a krajských a obvodných úradov.
Železničná doprava
Ministerstvo v prvej fáze transformácie oddelilo dopravnú infraštruktúru od dopravnej prevádzky (rozdelenie ŽSR na dva samostatné subjekty - ŽSR ako prevádzkovateľ a správca dopravnej cesty a Železničná spoločnosť, a. s., ako železničný dopravca).
Ďalším krokom v komplexnej transformácii Železničnej spoločnosti bol 1. januára 2005 vznik dvoch samostatných subjektov, a to osobného železničného dopravcu - Železničnej spoločnosti Slovensko, a. s., a nákladného že...