Analytici: Na raste HDP sa podieľala spotreba domácností, investície a export
Pridajte názor9. 3. 2006 - Na vysokom tempe rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v 4. štvrťroku 2005 sa podieľala najmä rýchlo rastúca konečná spotreba domácností, veľký objem investícií a oživenie exportu, zhodujú sa analytici v súvislosti s dnes zverejnenými údajmi o HDP.
Bratislava 9. marca (TASR) - Na vysokom tempe rastu hrubého domáceho produktu (HDP) v 4. štvrťroku 2005 sa podieľala najmä rýchlo rastúca konečná spotreba domácností, veľký objem investícií a oživenie exportu, zhodujú sa analytici v súvislosti s dnes zverejnenými údajmi o HDP.
Ekonomika v 4. štvrťroku vzrástla medziročne o 7,6 %. Podľa spresneného odhadu sa v 4. štvrťroku 2005 vytvoril HDP v objeme 384,1 miliardy Sk. Rast HDP za celý rok 2005 dosiahol 6 %. Vyšší celoročný rast bol naposledy zaznamenaný v roku 1996. "Slovensko sa tak, čo do tempa rastu, delí tento rok s Českom o 1. priečku v strednej Európe," pripomína analytička Slovenskej sporiteľne (SLSP) Mária Fehérová.
Konečná spotreba domácností vzrástla v 4. štvrťroku o 5,9 %, čo je nepretržitý rast už 8. kvartál za sebou. "To je zároveň aj potvrdením rýchlo rastúcej životnej úrovne obyvateľstva," konštatuje analytik Poštovej banky Miroslav Šmál. "Pod oživenie spotreby domácností sa podpísala vyššia zamestnanosť, za celý rok o 2,1 %, rast reálnych miezd za celý rok o 6,3 % a v neposlednom rade aj ľahšie dostupné úvery," dopĺňa Fehérová.
Ekonomický rast v roku 2005 vykazuje pomerne vyváženú štruktúru. Najdynamickejšie rastúcou zložkou HDP bola tvorba hrubého fixného kapitálu, ktorá medziročne stúpla o 14,1 %, tvrdí analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. "K takémuto výraznému nárastu investícií a najmä v závere roka došlo z dôvodu veľkých dovozov technológií pre nové automobilky. To sa síce odrazilo aj v zhoršenej obchodnej bilancii, ale na druhej strane súčasný vysoký objem investícií je predpokladom budúceho ekonomického rastu," vysvetľuje Šmál. Podľa Blaščáka sa čistý export za celý rok 2005 podpísal pod rast HDP mierne negatívne, keď jeho príspevok k celkovému rastu dosiahol mínus 0,2 %. "Realizovanie investičných zámerov v priemyselnej výrobe a investície do zvyšovania exportných kapacít prinesú v strednodobom horizonte výrazne pozitívne impulzy k rastu HDP. Podobne sa to prejavuje v Česku po spustení nových výrobných závodov, ktoré znamenali kladné saldo zahraničného obchodu a výraznú stimuláciu rastu HDP," dodáva Blaščák.
Analytici očakávajú, že vysoké tempo ekonomického rastu bude pokračovať aj v roku 2006. Šmál odhaduje rast na úrovni 5,5 až 6 %, Fehérová 6,2 % a podľa Blaščáka by sa tempo rastu malo priblížiť 7 %. "Dôležitou skutočnosťou však bude rozbeh výroby v automobilkách, aj keď spočiatku nie v plnom objeme, avšak aj napriek tomu sa očakáva zlepšenie výsledkov obchodnej bilancie, ako aj tvorba nových pracovných miest," domnieva sa Šmál. O rozhodujúcej úlohe spustenia novej výroby v automobilovom sektore pri raste HDP je presvedčená aj Fehérová. Zároveň konštatuje, že "štruktúra HDP neposkytne zástancom ďalšieho zvyšovania úrokových sadzieb silné argumenty, a preto tento rok už očakávame iba malé zvýšenie sadzieb, o 25 bodov v 2. štvrťroku". "Z hľadiska implikácií na menovú politiku Národnej banky Slovenska (NBS) zverejnené čísla o HDP nepriniesli evidentný dôkaz silného rastu spotreby s negatívnym tlakom na inflačný vývoj. V stredu zverejnený vývoj miezd v hospodárstve však potvrdzuje pomerne dynamický rast, ktorý by mohol byť pri rozhodovaní NBS o ďalšom zvýšení úrokových sadzieb rozhodujúci," uzatvára Blaščák.
UPOZORNENIE:
Grafická služba Ekonomickej redakcie TASR vydáva k správe graf.