Doplnkové dôchodkové poistenie je daňovo zvýhodnené

Doplnkové dôchodkové poistenie je v podstate dlhodobé sporenie na dôchodok. Ak sa niekto rozhodne pre túto formu investovania, mal by počítať s tým, že jeho peniaze ostanú viazané na účte niekoľko rokov, prípadne až desiatok rokov.

Predstavitelia doplnkových dôchodkových poisťovní pritom odporúčajú, že je menej výhodnejšie sporiť dlhodobo, ako ukladať veľké čiastky v krátkom čase.

Odrazí sa to na výnosoch, pri dlhodobom sporení mu poisťovňa pripíše viac ako pri krátkom.

Dvoma hlavnými znakmi tohto spôsobu investovania sú, že je zostavené tak, aby poistencovi mohol prispievať aj zamestnávateľ, a daňové zvýhodnenie.

Aj keď v súčasnosti sa do systému môžu zapojiť aj tí, ktorým firma

nechce prispievať na dôchodok, väčšina poistencov sa môže tešiť aj príspevku zamestnávateľa.

Okrem toho pri doplnkovom dôchodkovom poistení (DDP) je možné si znížiť daňový základ o príspevky.

DÔCHODOK OD ŠTÁTU NESTAČÍ

Systém sociálneho zabezpečenia sa nachádza v kríze. Pomer prispievateľov a príjemcov dávok je nevyhovujúci, keďže na jedného príjemcu pripadá len 1,5 prispievateľa. Aby systém, aký je v súčasnosti (keď sa dôchodky vyplácajú z odvodov ekonomicky aktívnych občanov) na Slovensku mohol fungovať, tento pomer by mal byť minimálne 2 : 1.

V dôsledku demografického vývoja, ktorý sa vyznačuje poklesom pôrodnosti a nárastom priemernej dĺžky života, sa bude počet prispievateľov na jedného poberateľa dôchodku ďalej znižovať. Táto skutočnosť neznamená, že dôchodcovia by sa mali obávať o svoj príjem, ale znamená, že pri tomto systéme výška dôchodku bude aj naďalej tvoriť len malú časť priemerných príjmov.

V súčasnosti priemerný dôchodok tvorí približne 40 percent priemernej mzdy. V budúcnosti to možno bude už len 30 percent. Takže ak zotrváme v rovine priemerných príjmov, priemerný zarábajúci človek môže očakávať, že odchodom zo zamestnania a vstupom do dôchodku príde z mesiaca na mesiac o viac ako polovicu svojho pravidelného príjmu.

Z tohto dôvodu je rozumné ešte pred odchodom do penzie sa nejakým spôsobom zabezpečiť. Jednou z alternatív, ako sa zabezpečiť, je doplnkové dôchodkové poistenie, ktoré bolo vytvorené práve za účelom zabezpečenia pravidelného doplnkového príjmu v penzii.

AKO FUNGUJE DDP

Princíp dôchodkového doplnkového poistenia je založený na pravidelnom sporení menších finančných čiastok, ktoré sú dlhodobo akumulované a zhodnocované na účte v doplnkovej dôchodkovej poisťovni. Keď sa klient rozhodne, že chce poberať niektorý z doplnkových dôchodkov, poisťovňa jeho účet uzavrie a začne mu z neho vyplácať dávky. Klient si pritom môže vybrať, či chce vyplácať dávky doživotne, dočasne niekoľko rokov, alebo si vezme všetky svoje peniaze naraz.

Objem peňazí na jeho účte pritom predstavuje súčet jeho vkladov (prípadne aj vkladov zamestnávateľa) a zhodnotenie, ktoré je zvyčajne vyššie ako úroky v bankách.

Takáto forma dôchodkového pripoistenia je v západných štátoch veľmi rozšírená. V niektorých štátoch až 90 percent ekonomicky aktívnych ľudí, čiže tých, čo pracujú, majú účet v penzijnom fonde, čo je ekvivalentom slovenských doplnkových dôchodkových poisťovní. Práve poberanie druhého dôchodku dokáže zabezpečiť penzistom zo Západu, že ich dôchodok nie je až o toľko nižší ako mzda.

DAŇOVÉ A INÉ VÝHODY

Systém doplnkového dôchodkového poistenia nesie so sebou niekoľko výhod. V prvom rade si poistenec môže odpočítať zo základu dane svoje mesačné odvody do výšky 10 percent ročného príjmu, ale maximálne 24-tisíc korún ročne. Ak poistencovi prispieva aj zamestnávateľ (čo je druhá výhoda systému), ten nemusí zo svojho príspevku platiť za zamestnanca odvody, pričom ani tento príjem si poistenec nezdaňuje.

Odvod 800 korún (400 od zamestnávateľa a 400 od zamestnanca) na účet v niektorej DDP je pre obe strany lacnejší ako zvýšenie platu o rovnakú sumu. Zamestnávateľ totiž nemusí z tejto sumy platiť odvody, pričom do určitých limitov sú odvody za zamestnancov nákladom znižujúcim základ dane. Zamestnanec neplatí dane a odvody ani zo svojho príspevku, ani z príspevku zamestnávateľa, čiže tých 800 korún je preňho čistých. Zdaniť si však bude musieť dávky, ktoré bude poberať, a to zníženou sadzbou 10 percent.

Ďalšou výhodou je už spomínané pripisovanie výnosov, ktoré sú výsledkom hospodárenia s majetkom poistencov. Práve kvôli neustálemu zhodnocovaniu vkladov je výhodnejšie sporiť dlhodobo, lebo aj keby celkový vklad dvoch klientov by bol rovnaký, ten, čo ukladal peniaze viac rokov, bude mať na účte viac peňazí. Investovanie do doplnkového dôchodkového poistenia patrí pritom medzi investície s nízkym rizikom a mierne vyšším výnosom, ako ponúkajú banky.

Okrem toho, že doplnkové dôchodkové poistenie ponúka nejaký štandardný balík služieb, poisťovne sa snažia prilákať nových klientov aj prostredníctvom ďalších výhod nesúvisiacich s dôchodkom. Ide napríklad o rôzne zľavy pri nákupoch tovaru a služieb, poisteniach v komerčných poisťovniach. Okrem toho ani doplnkovému dôchodkovému poisteniu sa nevyhol trend spájania rôznych finančných služieb do jedného balíka.

DDP JE KONTROLOVANÉ ŠTÁTOM

Z pohľadu hospodárenia s majetkom je doplnková dôchodková poisťovňa jednou z najviac kontrolovaných inštitúcií. Dozor nad jej činnosťou vykonávajú ministerstvo práce a ministerstvo financií. Štátny dozor vykoná kontrolu v každej poisťovni minimálne dvakrát do roka.

Investovanie s majetkom DDP je upravené zákonom, ktorý určuje základné princípy a limity investovania spoločnosti, pričom detailnejší popis investičnej stratégie je súčasťou finančného plánu. Tento plán podlieha schváleniu zo strany ministerstva práce. Kľúčové miesto v oblasti starostlivosti o majetok poistencov ma správca aktív, ktorý rozhoduje o konkrétnych investičných krokoch. Okrem toho investovanie doplnkovej dôchodkovej poisťovne podlieha aj kontrole zo strany depozitára, ktorým je niektorá zo slovenských bánk.

Krach zriaďovateľa, spoločnosti ktorá stála pri zrode DDP a investovala do nej určitú sumu, tzv. účelový vklad, nemá priamy vplyv na poisťovňu. Vplyv krachu správcu na samotnú DDP by závisel od rozsahu aktivít, ktoré správca pre poisťovňu vykonával. „Je však potrebné pripomenúť, že majetok, o ktorý sa správca stará, nepatrí jemu ani DDP, ale poistencom. Preto by tento majetok nebol zahrnutý do konkurznej podstaty správcu,“ zdôraznil Kustra.

S krachom správcu DDP na Slovensku ešte skúsenosti nemáme. Takáto situácia by sa však pravdepodobne riešila ako v prípade investičných spoločností presunom správy na inú firmu. DDP by podpísala zmluvu o správe majetku s novou spoločnosťou, ktorá by pokračovala tam, kde jej predchodca skončil.

Tu by sa mohlo ešte dodať, že náklady doplnkových dôchodkových poisťovní sú limitované zákonom, pričom náklady na správu poisťovne nesmú prekročiť 6 percent z objemu príjmov v prvých piatich rokoch od založenia DDP a následne 3 percentá. V prípade, že tento limit nepostačuje na úplnú náhradu nákladov, DDP použije prostriedky z účelového vkladu alebo musí čerpať bankový úver, ktorého splácanie však zaťažuje výdavky doplnkovej dôchodkovej poisťovne v budúcnosti.

Z tohto dôvodu reklamné aktivity DDP boli doteraz len minimálne, čo sa odrazilo na tom, že počet poistencov je nižší, ako predstavitelia poisťovní pôvodne predpokladali.

ČO AK NEBUDE NA PRÍSPEVOK?

Systém doplnkové...

Celý článok si môžete prečítať tu.