Rakúsky minister financií K. H. Grasser sa obáva návratu protekcionizmu

Brusel 13. marca (TASR) - Posledné zásahy niektorých európskych vlád, brániace medzinárodným fúziám vo vnútri únie, sú neprijateľné. Takéto kroky môžu nakoniec viesť k spomaleniu hospodárskeho rastu a zvýšeniu inflácie. Dnes to povedal rakúsky minister financií Karl-Heinz Grasser.

"Posledný vývoj a posledné diskusie v Európe mi spôsobujú naozajstné starosti, pretože sa mi zdá, že na dvere klope hrozba, ktorej meno je protekcionizmus," povedal Grasser, ktorého krajina v súčasnosti drží rotujúce predsedníctvo v Európskej únii (EÚ). "Myslím si, že niektoré diskusie v bankovom a energetickom sektore nám pripomínajú návrat protekcionizmu, ktorý pre EÚ predstavuje skutočné nebezpečenstvo," dodal.

Grasser mieril na Poľsko, kde sa vláda pokúša zastaviť fúziu talianskeho bankového domu Unicredit a nemeckej banky HVB kvôli tomu, že po zlúčení by na poľskom bankovom trhu, kde majú obe banky svoje dcéry, vznikol dominantný hráč. Vo Francúzsku vláda zaujala nepriateľský postoj k ponuke talianskeho energetického koncernu Enel na prevzatie francúzskej spoločnosti Suez a Španielsko chce zabrániť prevzatiu energetickej spoločnosti Endesa nemeckým koncernom E.ON.

"Budeme musieť hovoriť o tejto záležitosti a jasne dať najavo, že akýkoľvek vládny zásah a akékoľvek diskriminačné kroky proti zahraničným spoločnostiam sú prosto neprijateľné. Zasahovanie vlád do trhovej ekonomiky takým spôsobom, ako sa o tom hovorilo v posledných týždňoch, vedie k vyšším cenám a nižšiemu rastu, a preto nemôžeme dovoliť návrat protekcionizmu," povedal Grasser.

Podľa rakúskeho ministra podpora rastu konkurencie je pre európsku dvadsaťpäťku cestou, ktorá vedie k rýchlejšiemu rastu a vyššej zamestnanosti, čo bude v budúcnosti potrebovať pre svoju veľkorysú sociálnu politiku vzhľadom na starnutie populácie a tvrdú konkurenciu z Ázie. "V trhovej ekonomike je konkurencia motorom rastu a riešením vedúcim k znižovaniu nezamestnanosti."

Grasser zdôraznil, že zodpovednosť za reformy leží skôr na jednotlivých vládach, a nie na Európskej komisii (EK) alebo Európskej centrálnej banke (ECB), ktoré členské štáty často obviňujú za svoju slabú hospodársku výkonnosť. "Vysoká alebo nízka miera rastu, či je Európa konkurencieschopná alebo nie, toto všetko je záležitosťou národných vlád."

Informovala o tom agentúra Reuters.