Mojou hlavnou úlohou bude priviesť Slovensko k euru

Dlho ste zvažovali prijatie nominácie na viceguvernéra Národnej banky Slovenska?

– Zvažoval som ju chvíľu. Myslím, že druhý deň som povedal, že nomináciu prijímam. Určite som ju prijal radosťou. Beriem to ako ocenenie mojej doterajšej práce.

S akou víziou nastúpite do centrálnej banky?

– Vízia je jednoduchá. Moja hlavná úloha bude, samozrejme, priviesť Slovensko k euru a zabezpečiť, aby celý proces bol efektívny a užitočný pre slovenskú ekonomiku.

Ako hodnotíte doterajšiu menovú politiku pod vedením doterajšej viceguvernérky Eleny Kohútikovej?

– Menová politika je vždy pod vedením bankovej rady. Považujem ju za úspešnú. Myslím si, že počas fungovania samostatného Slovenska bola oporou hospodárskej politiky.

Viceguvernérka Elena Kohútiková bola veľkým nadšencom eura a presadzovala čo najskorší vstup Slovenska do eurozóny. Aký máte vy postoj k termínu vstupu?

– Celý proces sme posledné dva-tri roky robili spoločne, vrátane vstupu do ERM II. Názor máme v zásade rovnaký. Nie je to čo najskorší vstup, ale vtedy, keď Slovensko bude pripravené a bude udržateľným spôsobom spĺňať kritériá. Mohli sme bojovať o to, aby to bolo o rok skôr a zrejme by sme sa do eurozóny o rok skôr aj dostali. Rok 2009 je však optimálny, Slovensko bude mať v tom čase deficit verejných financií jednoznačne pod troma percentami. Keď bude mať vláda na tom záujem, nevidím v tom zásadnejší problém.

Čo ešte čaká centrálnu banku pred vstupom do Európskej menovej únie?

– Samozrejme, môžu sa stať rôzne veci, ktoré Slovensko nevie ovplyvniť. Napríklad, ak ropa vyskočí zo 60 na 100 dolárov za barel. Ak nepríde k nejakým nepriaznivým a nepredvídateľným zlomom, tak si myslím, že eurom by sa na Slovensku malo platiť v roku 2009.

Ktoré riziká môžu vstup Slovenska do eurozóny ešte skomplikovať?

– Dve zásadné. Budúca vláda si v prvom rade musí rok 2009 osvojiť. To je vec, ktorú centrálna banka naozaj nemôže ovplyvniť. Je to vyslovene politická otázka. Po druhé, splniť inflačné kritérium nie je jednoduché. Zažíva to napríklad Litva a Estónsko. Vopred sa totiž presne nevie, aká bude referenčná hodnota, ktorá sa odvíja od troch krajín s najnižšou infláciou. Nevieme, či bude potrebné dosiahnuť dva a pol, či 2,3 percenta. Nastaviť ...

Celý článok si môžete prečítať tu »».