Otvorené dvere pre blahobytnú spoločnosť

Tak ako iné relatívne málo industrializované krajiny, aj Švédsko je závislé od medzinárodného obchodovania. Na takú malú ekonomiku je nezvyčajne diverzifikované. Tradičné odvetvia založené na dvoch najdôležitejších prírodných zdrojoch - železe a dreve - stále zohrávajú dôležitú úlohu, no význam strojárstva a špičkových technológií podstatne narastá. Len málo krajín porovnateľnej veľkosti má vlastný letecký priemysel, nukleárne elektrárne, vlastný automobilový priemysel, najmodernejší zbrojársky priemysel, vedúce postavenie v telekomunikáciách a významné farmaceutické a medicínske výskumné kapacity.

Švédsko nepochybne zachytáva najaktuálnejšie prorastové trendy, o čom svedčí aj úspech v informačných technológiách. Spolu s Fínskom je Švédsko jedinou krajinou Európskej únie, ktorá už dnes prekračuje cieľ EÚ pre výdavky na vedu a výskum stanovený na 3 %. Veda a výskum a ich aplikácie vo forme inovácií sú považované za hlavný motor hospodárskeho rastu vyspelých krajín.

Hlavné ekonomické trendy

Ako väčšina najvyspelejších krajín, aj Švédsko dosahuje v uplynulých dekádach slabší ekonomický rast v porovnaní s rozvojovými krajinami. V rokoch 1980 až 2003 rástol HDP v priemere o 2 %. V 50. rokoch to bolo 3,3 % a v 60. rokoch 4,6 %. Počas 80. rokov bol rast HDP podobný ako v ostatných krajinách západnej Európy. Vo viacerých aspektoch sa však švédska ekonomika vyvíjala odlišne.

Nezamestnanosť ostala nízka, kým vo viacerých krajinách narastala. Podporil ju najmä bujnejúci verejný sektor. Ceny a platy rástli rýchlejšie ako kdekoľvek inde, výsledkom čoho je asi o 20 % vyššia cenová hladina, ako je priemer EÚ. Celková zamestnanosť dosiahla v roku 1990 82,6 %, dnes je nad 72 %, pričom cieľom EÚ je dosiahnuť zamestnanosť 70 %. Švédsko je v tomto svetlou výnimkou. Švédsko je takisto jednou z troch krajín EÚ, ktoré sa nebáli otvoriť svoj pracovný trh hneď po rozšírení v roku 2004 a netají sa tým, že to malo pozitívny efekt na ekonomiku.

Ekonomická kríza

Začiatkom 90. rokov postihla severské krajiny ekonomická kríza. Medzi rokmi 1990 až 1993 klesol HDP o 5 %. V rovnakom období dosiahla registrovaná nezamestnanosť 8 %, čo predstavovalo trojročný nárast o 6,5 %. Navyše v tom čase sa viac ako 7 % pracovnej sily podieľalo na rôznych vládou sponzorovaných pracovných a tréningových programoch. Nižšia produktivita a vysoká Nezamestnanosť viedli k drastickému zhoršeniu verejných financií. Silnejšiu krízu zažila krajina v 30. rokoch 20. storočia. Ekonomický úpadok pr...

Celý článok si môžete prečítať tu »».