Kohútiková: Ak by pretrvávali negatívne faktory, inflačné ciele budú ohrozené
Pridajte názor26. 3. 2006 - Pomerne výrazným zvýšením úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu na februárovom zasadnutí Bankovej rady (BR) dala Národná banka Slovenska (NBS) podľa jej viceguvernérky Eleny Kohútikovej znamenie, že existujú určité signály o možnom prehrievaní slovenskej ekonomiky.
Bratislava 26. marca (TASR) - Pomerne výrazným zvýšením úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu na februárovom zasadnutí Bankovej rady (BR) dala Národná banka Slovenska (NBS) podľa jej viceguvernérky Eleny Kohútikovej znamenie, že existujú určité signály o možnom prehrievaní slovenskej ekonomiky.
"Pokiaľ by pretrvávali určité negatívne faktory, ako napríklad minuloročný rýchlejší rast reálnych miezd pred reálnou produktivitou práce a rýchly rast úverov, tak by boli naše inflačné ciele ohrozené," uviedla v rozhovore pre TASR Kohútiková. "Nízka inflácia tvorí určitú stabilitu, niečo, na čo sa môžu podnikatelia a občania spoľahnúť. Centrálna banka preto musí dať signál, že cenová stabilita je jej hlavnou úlohou," zdôraznila viceguvernérka Kohútiková. Súčasne doplnila, že NBS musí reagovať predtým, ako problém nastane, mala by ho predvídať a zabrániť tak jeho vzniku. Ak by však došlo k prehriatiu ekonomiky, vtedy by podľa nej museli zareagovať všetky politiky, pretože menová politika a samotné zvýšenie úrokových sadzieb nemusia stačiť. "Musel by nastať radikálny škrt vo fiškálnych výdavkoch, radikálny pokles fiškálneho deficitu, čo by mohlo znamenať aj spomalenie rastu HDP," vysvetlila Kohútiková.
V tejto súvislosti centrálna banka sleduje aj vzťah medzi rastom produktivity práce a reálnych miezd. "Nie sme proti rastu miezd. Nemali by však rásť rýchlejšie ako produktivita práce," približuje Kohútiková. V opačnom prípade by do ekonomiky prichádzali inflačné peniaze. Takáto situácia by podľa nej tlačila buď na dovozy, alebo na ceny. "Ak by tento stav existoval dlhší čas, musí nastať zásadná reštrikcia, a nie iba menová," konštatovala viceguvernérka. Centrálna banka by reagovala zvýšením úrokových sadzieb, sprísnili by sa podmienky pre poskytovanie úverov. Zároveň by požiadala vládu, aby fiškálnou a mzdovou disciplínou dala ekonomike signál, že situácia je pre ekonomiku neúnosná. Nižší fiškálny deficit by podľa nej mal pomôcť tomu, aby spotrebiteľský dopyt, ktorý sa do ekonomiky dostal prostredníctvom rastu reálnych miezd, bol kompenzovaný nižším dopytom zo strany vlády.
UPOZORNENIE:
TASR ponúka k správe zvukový záznam.