Kirgizská tulipánová revolúcia mala svoje špecifiká

Kirgizsko oslavuje presne rok od marcovej „tulipánovej“ revolúcie, v ktorej opozícia zbavila moci režim Askara Akajeva. Hoci sa moci ujal opozičný predák Kurmanbek Bakijev, ktorého neskôr voliči potvrdili aj vo voľbách, v krajine dnes nevládne spokojnosť. Zmenilo sa teda niečo?

– Je ťažké hovoriť o rozsiahlych zmenách, pretože hoci sa zmenil prezident, v parlamente naďalej zostali Akajevovi ľudia, ktorí sa otvorene stavajú proti novej moci. Aj nová vláda sa musela hneď od začiatku venovať viac politike ako ťaživým ekonomickým problémom. Ľudia naozaj čakali, že nová moc sa hneď vyrovná s minulosťou a vyrieši nedoriešené problémy. Tieto problémy sa však nehromadili jeden deň, ale pätnásť rokov, pričom prezident Akajev za týchto pätnásť rokov spolu so svojou suitou prevzal do rúk takmer celé hospodárstvo. Jeho klan si nezákonne prisvojil všetky strategické odvetvia priemyslu, ktoré napĺňajú štátny rozpočet. Neplatil však dane, pretože firmy si nechal registrovať v slobodnej ekonomickej zóne. Generálna prokuratúra v súčasnosti vedie asi 80 trestných konaní proti Akajevovým ľuďom, a to aj proti synovi a zaťovi.

Prečo poslanci, ktorých si Akajev menovite, a teda nedemokraticky, vybral, zostali v parlamente?

– Pretože Bakijev sa obával, že ak by parlament rozpustil, ako požadovala opozícia, mohlo by dôjsť k občianskej vojne. Najmä spočiatku existovali sily, ktoré dávali hlasno najavo podporu starému režimu. Okrem toho došlo k mnohým prípadom vybavovania si účtov s kriminálnymi živlami, k mnohým vraždám. Nešlo však o politickú objednávku, ale o vybavovanie si účtov. Bakijev však poslancov od začiatku varoval, že ak prijmú nedemokratické zákony, bude ich vetovať. Onedlho však budú nové parlamentné voľby, ktoré už budú demokratické.

Je zo strany parlamentu záujem pomáhať štátu pri ekonomickom pozviechaní?

– Spustil sa ekonomický program, ale v krajine mnohé závody nefungovali, bolo treba opäť obnoviť ...

Celý článok si môžete prečítať tu »».