Michail Gorbačov a koniec studenej vojny

Začiatkom mesiaca oslávil Michail Gorbačov svoje 75. narodeniny koncertom a konferenciou vo svojej nadácii v Moskve. Ruský národ ho, žiaľ, nemá v obľube, lebo mu pripisujú vinu za stratu sovietskej moci. Gorbačov však tým, ktorí naňho pokrikovali urážky, odpovedal: „Nezabúdajte, že práve ja som vám dal právo kričať.“

Keď sa Gorbačov v roku 1985 dostal k moci, pokúsil sa prekonať hospodársku stagnáciu zdisciplinovaním sovietskeho ľudu. Keď sa disciplína ako riešenie problému neosvedčila, začal perestrojku. Byrokracia však vytrvalo marila jeho príkazy. Nasadil glasnosť, čiže otvorenú diskusiu a demokratizáciu. Glasnosť mnohým ľuďom umožnila povedať, čo si myslia, a mnohí povedali: „Chceme z tohto von.“ Sovietsky zväz prestal existovať v decembri 1991.

Gorbačovova zahraničná politika, ktorú nazýval „nové myslenie“, pomohla ukončiť studenú vojnu. Gorbačov vyhlásil, že bezpečnosť je hra, z ktorej by mohli mať úžitok všetci. Namiesto snahy namieriť čo najväčší počet jadrových zbraní vyhlásil doktrínu dostatočnosti, čo znamenalo len minimálny počet potrebný pre bezpečnosť. Bol presvedčený, že sovietska vláda nad ríšou vo východnej Európe je veľmi drahá a prináša malý zisk a že invázia do Afganistanu bola nákladnou pohromou.

Do leta 1989 dostali Východoeurópania väčšie množstvo slobody. Gorbačov odmietol schváliť použitie sily na potlačenie demonštrácií. V novembri padol Berlínsky múr.

Niektoré z týchto udalostí vyplynuli z Gorbačovho zlého odhadu. Nechcel nahradiť komunizmus, ale zlepšiť ho. Jeho reformy prerástli do revolúcie, poháňanej skôr zdola ako riadenej zhora. V snahe ozdraviť komunizmus urobil doň dieru. Ako keby to bola trhlina v priehrade – keď sa začal zadržiavaný tlak uvoľňovať, otvo...

Celý článok si môžete prečítať tu »».