Pre znalostnú ekonomiku je dôležitá kontinuita reforiem

Bratislava 11. apríla (TASR) - Potrebu realizácie reforiem vo všetkých členských krajinách Európskej únie (EÚ) pri plnení záväzkov Lisabonskej stratégie dnes zdôraznil predseda Európskej komisie (EK) José Manuel Barroso na bratislavskej konferencii Minerva: Úspechy a výzvy na ceste Slovenska k znalostnej ekonomike. Ocenil pritom pokrok Slovenska a program Minervy ako slovenskej národnej stratégie pri budovaní ekonomiky založenej na vedomostiach.

"Je dôležité, aby Slovensko pokračovalo v radikálnej implementácii svojho reformného programu a v jeho zlepšovaní," povedal Barroso vo vzťahu k júnovým predčasným voľbám. Pozitívne zhodnotil tempo hospodárskeho rastu krajiny, zároveň za najväčšie výzvy Slovenska do budúcnosti spomenul stále vysokú nezamestnanosť a prekonávanie regionálnych rozdielov. Z prostriedkov, ktoré pritom môže krajina využiť, spomenul aj európske fondy, z ktorých Slovensko môže od roku 2007 využiť 2,5-krát viac peňazí ako doteraz.

Vzdelanostná ekonomika je podľa premiéra Mikuláša Dzurindu jedinou cestou, ako sa bude dopredu rýchlejšie hýbať Európa a s ňou aj Slovensko. Návštevu Barrosa vidí premiér v kontexte podpory Slovenska, jeho reformného kurzu a opatrení, ktoré sú dôležité nielen pre Slovensko, ale aj celú Európu. Vo svete podľa neho apel na reformy a vzdelanostnú ekonomiku neobyčajne silnie. Poukázal pritom na slová Barrosa, že nezáleží, či strana je pravicová, ľavicová alebo centristická, ale či má odvahu k reformám siahnuť a silu ich presadzovať.

Podpredseda vlády Pál Csáky pripomenul, že podľa analýz je do roku 2009 v SR zabezpečený ekonomický rast a pozitívne saldo zahraničného obchodu vďaka vývozu automobilov. "Musíme sa pripraviť na obdobie po roku 2010, keď investori, ktorí prišli kvôli lacnej pracovnej sile, budú odchádzať a budeme musieť realizovať aktivity, ktoré majú vyššiu pridanú hodnotu," konštatoval Csáky. Rizikom pre rozvoj znalostnej ekonomiky môžu podľa neho byť priority budúcej vlády. Európsky komisár pre vzdelávanie Ján Figeľ upozornil na globálne presuny, ktoré nastali vo vzdelaní, vede a technike, keď sa v tejto oblasti dostávajú do popredia ázijské štáty ako India alebo Čína. "Pokračovanie v reformách je kľúčovým predpokladom pre napĺňanie programu Minerva. Bez udržania reforiem sa znalostná ekonomika budovať nedá a znamenalo by to návrat k prekonaným problémom a k ohrozeniu udržateľného ekonomického rastu v strednodobom výhľade," zdôraznil vicepremiér a minister financií Ivan Mikloš.

Jednou z priorít vzdelávania a zamestnanosti na Slovensku by mala byť spolupráca školstva s podnikateľmi. Podľa prezidenta Republikovej únie zamestnávateľov Antona Juru je to vhodné riešenie, ako zabezpečiť financovanie škôl, ale zároveň by spolupráca s tretím sektorom zabezpečila pružnejšie reagovanie vzdelávania na požiadavky pracovného trhu. "Ideálny systém je vtedy, keď školy produkujú takých absolventov, ktorých práve vtedy potrebuje trh práce," konštatoval. Ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Iveta Radičová si myslí, že k zvyšovaniu konkurencieschopnosti našich občanov prispieva aj otvorenie spoločných pracovných trhov EÚ.

Za podporu spolupráce univerzít s firmami, ktoré pôsobia v regióne, sa vyslovil prorektor Slovenskej technickej univerzity Róbert Redhammer. Podľa neho je integrálnou súčasťou univerzitného vzdelávania je výskum. Domnieva sa pritom, že je potrebné viac na Slovensku akcentovať snahu dostať výsledky výskumu do praxe. Dosiahnuť to možno podľa neho komercionalizáciou, zhodnocovaním výsledkov výskumu, spoluprácou s firmami a podporou transferu myšlienok cez nové firmy.

Finančné prostriedky, ktoré vynakladá vláda na informatiku sú podľa splnomocnenca vlády SR pre informatizáciu spoločnosti Miroslava Kukučku používané neefektívne. "Pokiaľ v rozpočte SR nie je dostatok peňazí a ak chceme vyhovieť určitým kritériám v prístupe k euru, chceme nenavyšovať deficit štátneho rozpočtu, nemôžeme dať tieto financie na informatizáciu. Dokonca sú dôležitejšie oblasti napríklad zdravotníctvo a školstvo," uviedol Kukučka. Ako ďalej dodal, vidí však možnosti vo využívaní európskych štrukturálnych fondov najmä v oblasti elektronizácie verejnej správy. Tento projekt by mal pomôcť občanom vo využívaní služieb verejnej správy prostredníctvom internetu. Cieľom SR je do roku 2008 umožniť takmer 90 % takýchto služieb a dostať sa tak na špičku európskych krajín v tomto sektore.

Hoci sa na Slovensku podarilo vytvoriť predpoklady na rozvoj znalostnej ekonomiky a plnia sa ciele, ktoré boli prijaté v programe Minerva, je dôležité pokračovať v nastúpenom trende a zachovať kontinuitu reforiem. Zhodli sa na tom účastníci všetkých panelových diskusií. Svoj pohľad prezentoval aj popredný maďarský ekonóm Lajos Bokros. Podľa neho by daňová reforma v SR mala zostať zachovaná aj po parlamentných voľbách bez ohľadu na to, aká vláda vyhrá. "Reforma je výhodná pre krajinu, priniesla výborné výsledky, je jednoduchá a transparentná. Nie preto, že sadzby sú rovnaké a relatívne nízke, ale preto, že neobsahuje výnimky, úľavy a prázdniny," povedal Bokros. "Tento daňový systém dostal Slovensko na mapu sveta, čo je dobrý marketingový ťah pre túto malú, avšak efektívnu krajinu," doplnil ekonóm.

Bokros odporúčal pokračovať v hlbšej reforme zdravotníctva, ktorá by sa mala zamerať najmä na vytvorenie konkurencie medzi zdravotnými poisťovňami, čo by malo vyústiť do vzniku konkurencie medzi poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti. Odporúčal tiež zaviesť pravidlá konkurzu pre zdravotnícke zariadenia, ktoré nevyužívajú efektívne verejné a súk