Vážna finančná kríza nehrozí

Finančná kríza podobná argentínskemu pádu, ktorú sprevádza výrazné znehodnotenie domácej meny a úspor obyvateľov, prudký rast cien a kolaps finančného sektora, Slovensku nehrozí. Hoci sa Argentína rovnako ako Slovensko označuje za transformujúcu sa ekonomiku, situácia v oboch krajinách je úplne odlišná.

"Menovo-finančná kríza na Slovensku nehrozí," zdôraznila viceguvernérka Národnej banky Slovenska Elena Kohútiková. Ako však dodala, "existujú dve riziká. Deficit verejných financií by nemal prekročiť plánovaných tri a pol percenta a rast miezd by mal byť pomalší ako rast produktivity práce".

Najčastejšie sa však v súvislosti s možným tlakom na kurz koruny spomína deficit v zahraničnom obchode. Slovensko totiž už dlhodobo dováža viac tovarov a služieb, ako vyváža, a na ich zaplatenie potrebuje väčšie množstvo devíz, ako zinkasuje za svoje vývozy do zahraničia.

S výnimkou roku 1998 sa však tento nedostatok vždy podarilo prekryť prílevom investícií zo zahraničia. Hoci minulý rok vyzeral hrozivo, celková bilancia Slovenska skončila v pluse a navyše sa v tomto roku rozhodlo o predaji 49 percent SPP. Z devíz za plynárne sa vykryje deficit v zahraničnom obchode v tomto i v budúcom roku.

Vplyv na korunu

Zásadný rozdiel medzi argentínskou krízou a súčasnou situáciou na Slovensku je v kurzovom režime. Zatiaľ čo kurz koruny sa pohybuje voľne podľa situácie na trhu, argentínske peso bolo fixne naviazané na dolár a vysoko nadhodnotené. Preto bolo potrebné menu devalvovať a následne po uvoľnení kurzu sa peso oproti doláru prepadlo. Táto situácia u nás nehrozí, pretože plávajúci kurz je pružnejší a rýchlejšie reaguje na zmeny v ekonomike.

Situácia na Slovensku však nie je dobrá, keďže najmä v zahraničnom obchode sa nerovnováha výrazne prehlbuje. Potrebné zmeny v slovenskom priemysle sprevádza dovoz technológií zo zahraničia, pričom tento proces je nevyhnutný na zlepšenie pozície domácej ekonomiky. Je preto úlohou vlády, aby veľký dopyt podnikov po dovozoch zo zahraničia neznásobovala štátnymi výdavkami, ktoré presahujú príjmy rozpočtu.

Keďže je volebný rok, vláda bude ťažko škrtať vo svojich výdavkoch. Podľa analýzy ING Bank by slovenská koruna mala v druhom a treťom kvartáli tohto roka mierne oslabiť. Menová kríza však ani podľa tejto analýzy nehrozí, čo dokazuje aj fakt, že tzv. index zraniteľnosti ekonomiky sa po privatizácii SPP dostal do oblasti, kde pravdepodobnosť takejto krízy klesá.

Zahraničný dlh

Pre Argentínu sa stala osudnou neschopnosť splatiť zahraničné pôžičky. Podiel zahraničného dlhu na celkovom ročnom produkte argentínskej ekonomiky je pritom porovnateľný so situáciou na Slovensku alebo v iných krajinách strednej Európy.

Zásadný rozdiel však spočíva v tom, že pokiaľ by chcela Argentína zaplatiť pôžičky devízami z predaja svojich tovarov v zahraničí, musela by tieto zdroje použiť takmer celé.

Podľa Svetovej banky potrebovala Argentína v roku 2000 na splatenie svojich dlhov 85,5 percenta celkových devízových príjmov z exportu, zatiaľ čo Slovensko 16,8 percenta.

Bez dostatočného prílevu zahraničných investícií Argentína nemala dosť devíz na zaplatenie svojich dlhov.

Všetky latinskoamerické štáty majú podobný problém. Sú to relatívne uzavreté ekonomiky. Ich vývoz sa na celkovom produkte krajiny podieľa menej ako tridsiatimi percentami. Naopak, región strednej Európy má tento ukazovateľ výrazne nad 50 percentami.

Slovensko navyše nemá problém splácať svoj zahraničný dlh. V rámci visegrádskej štvorky je pri porovnaní celkovej zadlženosti krajiny na jedného obyvateľa na druhom najlepšom mieste. Pred nami sú Poliaci a na poslednom mieste zase Maďari.