Investície do ľudí sú podmienkou úspešnosti

Témou HNClubu-Klubu Hospodárskych novín bola Šanca a mobilita pracovnej sily. Miesto konania nebola zvolené náhodne, pretože problematika je bytostne spätá práve s trnavským regiónom. Včera sme priniesli podstatné časti vystúpení primátora Trnavy Štefana Bošnáka a riaditeľky pre ľudské zdroje PSA Peugeot Citroën Barbary Šípošovej. Dnes pokračujeme príspevkom partnera spoločnosti Amrop Jenewein Miroslava Poliaka a diskusiou.

Miroslav Poliak: Peugeot je jednou z mála firiem, ktoré sa dokážu postarať o bytovú výstavbu. Čím viac takýchto firiem bude, čím viac regiónov bude podporovať takéto možnosti, tým bude flexibilita ľudí podstatne vyššia. Tá je na Slovensku dosť výrazný problém. Investori sa často čudujú, že Slovensko má 600 kilometrov od východu na západ a čudujú sa, prečo to tu nie je možné sťahovať sa tak ako v Amerike. Je to spojené so životnou úrovňou. Pokiaľ budú dnešné trendy a bytová výstavba, resp. nejaké možnosti ubytovania budú vyriešené, to je základný predpoklad, aby takéto problémy boli čoraz menšie.

Vzdelanie

Veľmi pozitívne je, že vyše 91 percent Slovákov má minimálne stredoškolské vzdelanie. Z toho vyše 12 percent má vysokoškolské vzdelanie. Vo všeobecnosti by sme mohli byť spokojní. Ale musíme si dať otázku, či to je relevantné k tomu, čo ten trh potrebuje. Uvediem dobrý príklad. Dnes na Slovensku na vysokých školách študuje asi 110-tisíc študentov na dennom štúdiu a nejaká polovica iné formy. Keď sme riešili problémy jedného investora, ktorý sem išiel trochu s inou pridanou hodnotou z oblasti vedeckého výskumu a potreboval obsadiť 800 pozícií, pýtal sa ma, že koľko takých ľudí na Slovensku môže zohnať. Zistili sme mu, že takých študentov končí na Slovensku ročne 200. Celkovo na celom Slovensku a on sám ich potrebuje 800. Kombinácia štúdia nie je veľmi vďačná voči tomu, čo investori potrebujú. Chodia sem investori a často sa pýtajú, prečo je taký problém nájsť človeka, akého potrebujú. U nich doma by to bolo jednoduché. Nadviažem potom ešte na niekoľko tém, ktoré to spôsobujú. Nezostáva nič iné, len ho vyškoliť, čo sú zasa ďalšie náklady, s ktorými investor predtým nepočítal. Štruktúra vzdelania asi naozaj nie je úplne v poriadku a asi na nej treba popracovať.

Zachovať konkurencieschopnosť

Asi pred polrokom pán Uhrík na HNClube o automobilovom priemysle uviedol, že na vedecko-technický výskum a štúdium, ktoré je potrebné pre automobilový priemysel na nadchádzajúce obdobie, sú potrebné investície 1,5 miliardy korún. To určite nie je ministerstvo školstva len tak ochotné zaplatiť. Musíme sa pýtať, čo je potrebné pre to, aby sme si do budúcnosti dokázali zachovať konkurencieschopnosť. Aby sa nám nestávalo, že tu budeme mať len montážne fabriky, ktoré budú v prenajatých priestoroch, ktoré investor jedného dňa rozoberie a presunie ich niekde do Ázie alebo niekde inde, kde sa mu to oplatí. Školstvo by malo byť tak nastavené tak, aby tu boli ešte vzdelanejší ľudia, ešte kvalifikovanejší ľudia, aby tu bola iná pridaná hodnota.

Odchody a návraty

Mobilita. Veľa ľudí si neuvedomuje, ako ľudia reagujú na to, keď sa musia premiestniť z jedného regiónu do druhého alebo musia dochádzať. Asi do roku 1998, keď prílev investícií nebol taký veľký, a chodili takmer výlučne, až na pár výnimiek, do západoslovenského regiónu, ešte k tomu veľmi blízko Bratislavy. Po zmene v roku 1998, keď bol väčší nárast investícií, ten presun východ - západ pokračoval v nevídanej miere. Najlepšie mozgy z východného a zo stredného Slovenska sa "vyrabovali" pre potreby západného Slovenska. Bolo to spojené so životnou úrovňou, s extrémnymi rozdielmi v možnostiach, ktoré tí najlepší ľudia mali doma a tu. Bolo to vo väčšej miere len o týždňovkách. Ľudia sa s celými rodinami nesťahovali, lebo životná úroveň a situácia bytovej výstavby im to neumožňovali. V roku 2003, keď sa investori začali viac posúvať smerom na sever a východ, tak tí najle...

Celý článok si môžete prečítať tu »».