Parlament zmenil Slovensko, nie skepsu ľudí

Daňová reforma, reforma dôchodkového a sociálneho systému, nový Zákonník práce, zdravotnícka reforma aj reforma verejnej správy a fiškálna decentralizácia - vstup do EÚ a NATO. Parlament schválil v treťom volebnom období len o pár desiatok zákonov viac ako v predchádzajúcom, ich obsah však zásadným spôsobom zmenil fungovanie slovenskej spoločnosti.

Poplatky s následkami

Verejnosť, samozrejme, citlivo vnímala zavedenie 20- a 50-korunových poplatkov u lekára, mimoriadny záujem sprevádzal aj neúspešný zámer o spoplatnenie vysokoškolského štúdia. Slovenská verejnosť totiž nevníma reformy ako zmenu systému a zavedenie nových pravidiel, ale ako zdražovanie či ochudobňovanie, tvrdí sociológ Inštitútu pre verejné otázky Marián Velšic. "Dá sa hovoriť o informačných deficitoch, naivných predstavách o ekonomike a neuvedomovaní si, že keď sa niekde pridá, inde sa musí ubrať."

Ľudia si reformy spájajú viac s vládou ako s parlamentom. "Parlament odrážal politickú stabilitu vlády. Kým bola súhra v koalícii, bola aj v parlamente. Nestalo sa to, čo v predchádzajúcom období, že by predseda parlamentu hlasoval proti vlastnej vláde, čo je prípad Jozefa Migaša z roku 2000," hovorí politológ Peter Horváth.

Nová páska, nové kódexy

Slovensko sa tak dočkalo rovnej dane, čo všetci zamestnanci pocítili pri výplate za január 2004. Takmer pol roka predtým však zdraželo pivo a cigarety, pretože vláda tak chcela zvýšiť príjmy zo spotrebných da...

Celý článok si môžete prečítať tu »».