Prechod na euro môže skomplikovať spotrebiteľom orientáciu v cenách

Bratislava 19. apríla (TASR) - Podľa viacerých výskumov hodnotí slovenské obyvateľstvo zdražovanie po zavedení eura ako najväčšiu nevýhodu spätú s prechodom do eurozóny.

Experti z Národnej banky Slovenska v tejto súvislosti považujú konkurenciu v SR za dostatočne silnú na to, aby bránila výrobcom aj obchodníkom neúmerne zvyšovať ceny. Istým problémom pri zavedení eura však môže byť nedostatočná schopnosť orientovať sa v novom cenovom prostredí. Neprehľadnosť cien v eurách by mohla tlak konkurencie dočasne oslabiť.

Samotná menová konverzia, t. j. výmena slovenskej koruny za euro, bude čisto technická operácia, pri ktorej sa ceny, rovnako ako všetky ostatné finančné údaje, prepočítajú presne podľa stanoveného konverzného kurzu. Všetky hodnotové relácie tak zostanú nezmenené. K istému cenovému nárastu môže dôjsť iba v dôsledku implementačných nákladov a zaokrúhľovania.

Pre krajiny eurozóny, kde euro zaviedli do hotovostného obehu 1. januára 2002, odhadol štatistický úrad Eurostat príspevok zavedenia eurobankoviek a mincí na 0,12 až 0,29 %, zatiaľ čo celková inflácia v roku 2002 bola 2,3 %. Celý tento efekt bol pritom veľmi krátkodobý. Nárazový charakter a špecifická skupina spotrebného koša, v ktorej sa sústreďovala rozhodujúca časť zvýšenia cien pri prechode na euro, však viedli k prudkému nárastu ukazovateľa inflácie vnímanej obyvateľstvom. K rastu cien došlo takmer výhradne pri tovaroch a službách viazaných na domáce prostredie a v oblastiach s nízkou úrovňou konkurencie. Pri niektorých službách (reštaurácie, kaderníctva, čistiarne, autoservisy) a tovaroch každodennej spotreby (napr. pečivo, tlač) s nízkou jednotkovou cenou vzrástli ceny opticky relatívne významne. Ich podiel na súhrnnom cenovom indexe je však veľmi malý, spotrebitelia však cez ceny týchto tovarov a služieb vnímali euro ako faktor vysokej inflácie.

Národný plán zavedenia eura v SR v tejto súvislosti navrhuje sústrediť sa na ochranu spotrebiteľa pred prípadným zneužitím menovej konverzie podnikateľmi a obchodníkmi na neodôvodnené zvyšovanie cien. Ďalším krokom má byť spustenie informačnej kampane pre verejnosť s osobitným zreteľom na fenomén "vnímanej" inflácie. Prechod na novú menu na istý čas skomplikuje spotrebiteľom orientáciu v cenových údajoch. Ceny v eurách budú v číselnom vyjadrení úplne odlišné ako ceny v korunách. Spotrebitelia nebudú vedieť bezprostredne posúdiť, či cena prepočítaná v eurách presne zodpovedá pôvodnej korunovej cene. Sťaží sa im aj posudzovanie, ako výhodné alebo nevýhodné sú ceny konkrétnych tovarov a služieb. Dočasné zníženie orientačnej schopnosti spotrebiteľov v cenách by mohli podnikatelia a obchodníci zneužiť na zvyšovanie cien.

Na ochranu spotrebiteľov pred neodôvodneným zvyšovaním cien sa bude po určitý čas povinne uplatňovať duálne oceňovanie všetkých tovarov a služieb. Ceny budú označované aj v korunách aj v eurách, pričom budú prepočítané presne podľa konverzného kurzu. Duálne oceňovanie sa začne krátko po zverejnení konverzného kurzu koruny na euro, t. j. približne 5 – 6 mesiacov pred zavedením eura. V duálnom oceňovaní budú predajcovia povinne pokračovať do konca roku 2009 a dobrovoľne ešte šesť mesiacov. Spotrebitelia si tak budú môcť zvyknúť na hladinu cien v eurách. Vývoj cien v rokoch 2008 a 2009 sa bude dôkladne monitorovať. O výsledkoch prieskumov a kontroly budú spotrebitelia pravidelne informovaní. V prípade porušenia pravidiel budú konať orgány dozoru. Spotrebitelia sa budú môcť obrátiť aj na súdy, riešiť spory mimosúdnou cestou, alebo dať podnety a sťažnosti zodpovedným orgánom. Uvedené nástroje na ochranu spotrebiteľa by mali spoľahlivo zabezpečiť, že zavedenie eura sa nestane príležitosťou na zvyšovanie cien z iných než trhových dôvodov.